ROTFRONT - 17 DEUTSCHE TANZE (GMO, 2014)
Rotfront nie je obyčajná kapela. To asi bude jasné každému, kto si vypočuje jej najnovší album „17 nemeckých tancov“.
Štýl? Hlavolam. Keď už poslucháč bude chcieť povedať, že je to niečo podobné, ako bola voľakedy Neue Deutsche Welle, vzápätí sa pravdepodobne zasekne, a povie, že je to skôr balkánska dychovka, potom zase, že je to všakovako poskrúcané ska, potom zase …. a nebude to mať konca. Takže, čo to vlastne je? Oficiálne pomenovanie to nemá. Najskôr world music. Lenže aká? Nemecká? Balkánska? Anglická? Takže? Je to bláznivý voľný štýl – bezbrehý, parodický, ironický. V podstate žiadne nóvum, kapely, ktoré hrajú podobnú hudbu, existujú na scéne world music už viac ako 20 rokov, len nikdy neboli našimi médiami náležite reflektované.
Našincovi Rotfront asi pripomenú … Senzus! Lenže pozor!
Senzus hrali len tak, akoby spakruky, bez originálneho umeleckého vkladu, a tu, v hudbe Rotfront, rozbíja gýčový dojem dôveryhodná nadväznosť na tradíciu burlesky, kabaretu, vojenských pochodových maršov, mníchovského i ruského disca, Hitlerom nenávideného židovského klezmeru. Skrátka, totálna multikultúrna fúzia. Napokon, už od pádu železnej opony sa ženie Západnou Európou vlna multikultúrneho umenia, v ktorom sa odrážajú pocity a názory emigrantov, alebo „na“ emigrantov. Prvý album Rotfront to vyjadruje samotným názvom „Emigrantski Raggamuffin“ (2009). Lenže ich najnovší album ho prekonáva v rozmanitosti prinajmenšom o konskú dĺžku – rap, hip-hop, disco, ska, reggae, dancehall, balkánska dychovka, klezmer, cumbia, polka, tradičný nemecký šláger, alternatívny pop i rock – zámerne degradovaný estrádnym pojatím á la Ein Kessel Buntes, punk, heavy metal …
Ešte niečo chýba? Nevadí, nabudúce.
Napokon, členská základňa Rotfront je takisto multi-kulti, netvoria ju Nemci, ale Ukrajinec Jurij Gurzhy, ruský spisovateľ židovského pôvodu Wladimir Kaminer a Maďar Simon Wahorn. Ostatní členovia sa menia, niekedy ich je pätnásť. Má vlastne význam rozmotávať ich zamotané klbko štýlov v angličtine, nemčine, francúzštine, ruštine? Nebolo by lepšie nechať sa ním strhnúť k tancu, na čo je v podstate určené? Veď na svetových festivaloch majú kapely typu Rotfront veľkú odozvu v hľadisku. Sú ich korením. Zem sa trasie – výskanie, tanec, dupot, skákanie – div stany nepadnú. Ich hudbu pochopí Nemec, Rus i Slovák. (I keď niektorým Slovákom to trvá dlhšie). Je melodicky chytľavá a tromfne všetko tanečnou komunikatívnosťou pre celý svet a pre všetky generácie. Vyskúšame Rotfront? Začneme skladbou „Všetci hovoria rusky?“ Alebo „Kontrabanda?“ Mimochodom, nie je tej „akože“ vážnej hudby v posledných rokoch priveľa? A veselej, bláznivej primálo? Presnejšie povedané – dobrej veselej. Napríklad, čo tak urobiť si špás z Jamesa Bonda, ako piešťanské Slniečko? Alebo The Robots od Kraftwerk premeniť na klezmer-rap ? Alebo si utiahnuť z propagácie životného štýlu cool, rokov deväťdesiatych?
Miroslav Potoček (foto: press Rotfront)
