Anglický folkáč Sam Lee prvýkrát s elektrickou gitarou. K jeho naliehavej prosbe, aby sme už konečne vzali na vedomie klimatické zmeny, sa pridala Elizabeth Fraser z Cocteau Twins. Odhodlanie zabrániť tragédii, ktorú inak zdedia naše deti, neskrýva ani Bernard Butler, producent nového albumu „Old Wow“.
Dojímať sa vznešenou zvukomalebnosťou tohtoročného albumu „Old Wow“ a nepremýšľať, čo nás k tomu vedie, naozaj nejde. To by sme zrejme museli vymazať spevákov a zostať len pri hudbe; lenže tým by nám dôvod tej vznešenosti zostal utajený. Už predchádzajúce dva albumy Sam Lee (* 1980) tématicky spojil s prírodou – bez predsudkov, s prirodzenosťou niekoho, kto sa v nej v mladosti učil v kurzoch prežívať. „Moji predkovia sú zrejme z tajgy, do Anglicka totiž prišli z Poľska a Ruska, moje priezvisko Lee vzniklo z poľského mená Lipnicki, čo je odvodené od stromu lipy. Ak moji predkovia žili v lese, rád by som sa tam vrátil,“ povedal v rozhovore s Petrom Dorůžkom.
Ak svoje obavy muzikant, ktorý vyrástol v severozápadnom Londýne, teraz akceleruje, zodpovedá to jeho vnímaniu situácie: „Mám pocit, že žijeme vo veku kultúrneho a ekologického zániku. A len dúfam, že pohľad do minulosti, posilní naše úsilie zachrániť budúcnosť.“
Cesta k nomádom aj experimentátorom
Niekdajší študent umenia na Chelsea College of Art transformuje do súčasnosti priezračné posolstvo starých piesní s taktikou okrídleného príslovia, že „kultúra si dá stratégiu na raňajky“. Rozumej s predpokladom, že tam, kde sklamú politici, nastupujú hudobníci; pritom nie nevyhnutne protestne naladení, veď aj Sam Lee vraj mieri najprv na srdce, ktoré je pre neho spúšťačom rozumu. V žiadnom prípade sa preto od neho nedočkáme zdvihnutej päste veliacej k útoku, spolieha sa na ľudovú lyriku obsahujúcu dávne a pokiaľ ide o vzťah k prírodným zákonom, tak overené pravdy.
Skutočnosť niekedy má len málo spoločného s očakávaním, takže keď neznámy židovský výtvarník, tanečník burlesky a vášnivý ochranca prírody vstúpil v roku 2012 na scénu anglického folku, notabene s rómskymi piesňami, dostalo sa mu namiesto posmeškov až šokujúceho uznania. Debut „Ground of Its Own“ prevrátil folkové priority: dočkal sa nominácie na Mercury Prize, zvíťazil v niekoľkých prestížnych anketách. Leeovému podmanivému barytónu, nezvyklej nástrojovej kombinácii a presvedčivým zaujatím pre rómsku komunitu (Gypsies Traveller) podľahli nielen folkáči.
„Sú pre mňa druhom amerických Indiánov v Británii. Domorodci s vlastným jazykom, stáročnou kultúrou, spôsobom života, hudbou, náboženstvom a vzťahom k prírode,“ vysvetľoval pesničkár pri nejednej príležitosti svoj príklon k diskriminovanému etniku. Do uzavretej rómskej komunity ho uviedol vážený škótsky spevák a spisovateľ Stanley Robertson. Niekoľko rokov Sam Lee cestoval po Anglicku, Škótsku a Írsku, navštevoval rómske tábory a podarilo sa mu skompletizovať neskôr oceňovanú zbierku neznámych piesní. „Stali sa mojím pasom do komunity, ktorej hrozí civilizačný zánik. Keď sedíte s niekým, kto spieva päťsto rokov starú pieseň, ktorú sa naučil od predkov a mimo travellera ju možno nikto nikdy nepočul, cítite sa nesmierne privilegovane. Držíte v rukách vzácnu orchideu kvitnúcu raz za pár rokov,“ rozprával Sam Lee. A na vysvetlenie, prečo sám neskladá, dodal: „Nie je nutné vymýšľať niečo nové, stačí zapaľovať sviečku od sviečky.“
Írsky producent, multiinštrumentalista a zvukový experimentátor Gerry Diver pracoval pre Laurie Anderson, Davida Tibeta, Alasdaira Robertsa alebo svoju manželku Lisu Knapp a oslnil vlastným albumom Speech Project. Leeovmu debutu vtlačil antifolkový ráz. Ale aj cez dotyky elektroniky, absenciu gitár, so sprievodom zahŕňajúcim harmónium, japonské koto, klavír, trúbku alebo čelo, napriek prekrývaniu do rocku, jazzu, Škandinávie, Afriky a experimentálnej hudby, sa folková scéna s debutom Ground of Its Own stotožnila.
To isté platilo pre nasledujúci album The Fade in Time (2015), znovu zotrvávajúci v paradoxe: nikto zo skupiny Sam Lee & Friends nemal s anglickým folkom nič spoločné, zato s klasikou a s avantgardou áno. Asi ako skupina Penguin Café, ktorej vedúci duchovia Arthur Jeffes a Jamie Orchard Lisle sa spolu s Leo Abrahamsom, dvorným gitaristom Briana Ena, ujali produkcie. Nadšenie pre Sama Leeho nabralo ďalšie obrátky a hlásili sa k nemu tie najväčšie folkové ikony: Shirley Collins alebo Martin Carthy.
Načúvaj a spievaj s vtákmi
Na festivale Folkové prázdniny v Náměšti nad Oslavou v roku 2017 Lee vyviedol návštevníkov naboso a so zaviazanými očami do zámockej obory. Vedelo sa o Samových koncertoch Campfire Club, kde uprostred anglických lesov organizoval intímne stretnutie okolo ohňa za účasti spriaznených hudobníkov, na ktoré nadväzuje ďalší, zmysly pohlcujúci projekt Singing With Nightingales, pri ktorom „neviete, či sa dostaví so spoluhráčmi“. Sam Lee sa totiž inšpiroval kultovým okamihom. 19. mája 1924 vysielalo rádio BBC živú nahrávku zo záhrady, kde sa znenazdajky k violončelistke Beatrice Harrison pripojil slávik. Fascinujúci duet potom rádio pre obrovský úspech opakovalo až do čias druhej svetovej vojny, kedy ho prerušilo hučanie bombardérov. Lee sa k duetu vrátil rozhlasovými dokumentami a podnetom pripojiť sa počas mája v hlbokých lesoch s nástrojmi a hlasmi k spevu slávikov, ktorí sa v tú dobu vracajú z afrického zimoviska na ostrovy, kde, zvlášť samčekovia, po zotmení spustia nádherné serenády. Zapálený ornitológ Sam si je totiž vedomý, že akokoľvek je slávik súčasťou mnohých britských legiend, príbehov, básní a tradičných piesní, vinou postupu civilizácie patrí v Anglicku medzi najohrozenejšie vtáčie druhy.
Úzko spolupracuje s organizáciou Royal Society for the Protection of Birds a na Berkeley Square usporiadal happening: stovky ľudí počúvali, ako s priateľmi sprevádza vtáčí spev. Reprodukovaný, ale čo na tom, na mimoriadnosti udalosti to nič neubralo. A so zberateľom prírodných zvukov Adrianom Thomasom a hudobným riaditeľom Shakespeare’s Globe Billom Barclayom produkovali a natočili dvojminútový mix vtáčieho spevu Let Nature Sing, ktorý sa vlani dostal do najvyšších priečok britskej hitparády.
Sam tiež spoluzakladal vplyvnú organizáciu Music Declares Emergency, vyzývajúcu k riešeniu ochrany životného prostredia pod heslom No Folk Song On A Dead Planet a združujúcu takmer tisíc päťsto britských hudobníkov, vrátane najväčších globálnych hviezd: Radiohead, 1975, Massive Attack, Bonobo, Jarvis Cocker alebo The XX. A nedávno výzvu podpísala aj Billie Eilish.
Toto nie je žiadny hipster
Na tohtoročnom albume Old Wow je dobré snáď úplne všetko. Až človek pomaly nevie, čím začať. Vianočnú rómsku koledu zo 17. storočia The Moon Shines Bright mu tu prespievala deväťdesiatročná anglická travellerka Fredy Black; Leeho zaujalo, ako sa pieseň postupne zbavovala kresťanskej symboliky, až prešla do pohanskej verzie oslavy slnovratu. A tvrdí, že keď do zlostnej vznešenej skladby The Moon Shines Bright vstúpila so svojím hlasom Elizabeth Fraser, „nemohol vraj celú noc spať“. Chápeme.
Americkú černošskú spirituálnu skladbu „Lay This Body Down“ premenil s gitarou, s neworleánskými dychmi, s klavírom a so zbormi na soundtrack života, smrti a znovuzrodenia. A než by ďalej čokoľvek vysvetľoval, natočil k nej s londýnskym baletom Rambert mrazivý videoklip.
Prepracovania sa dočkala aj tradičná ľudová klasika „The Seeds of Love“, údajne jedna z prvých piesní zaznamenaná na vidieku národnom zberateľom Cecil Sharpom. Spievalo sa v nej o zasiatí semien lásky do krásnej záhrady. U Sama – pod novým názvom „The Garden of England“ – do oslavy prírody zasiahla priemyselná civilizácia a tak Lee chce poskytnúť predstavu o tom, ako by anglická záhrada mohla – ďaleko viac integrovaná do divočiny – znova vyzerať. Preto v nej zasial vlastné semená a naučil ich spievať.
Príde vám počínanie Sama Leeho romanticky naivné? A obal albumu anglickej výtvarníčky menom Alex Merry na hranici gýča? On ale nie je hipster hrajúci sa na prírodného spasiteľa. Je to vlastne veľmi jednoduché: človek s autenticky citlivou dušou spieva a hrá o problémoch s devastujúcimi klimatickými zmenami, bez toho, aby volil kazateľský tón. Vo svojej tvorbe nestavia protestné barikády, ale vyznáva krásu a harmóniu.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Sam Lee) článok bol pôvodne napísaný pre Českú Televíziu: https://art.ceskatelevize.cz/inside/sam-lee-neni-nutne-vymyslet-neco-noveho-staci-zapalovat-svicku-od-svicky-jieZk
