Samba Touré – Wande (Glitterbeat Records 2018)
Keď nedostihnuteľný Ali Farka Touré pochopil, že mladého menovca Sambu Tourého na gitaru viac v hre na gitare nezdokonalí, rozlúčil sa s ním s presvedčením, že ho čaká sľubná kariéra. A pretože sa Ali Farka v odhade perspektívnych hudobníkov málokedy mýlil, Sambu dnes mnohí považujú za jeho nástupcu. Z rodného Timbuktu na severe Mali musel utiecť pred vojnou a v súčasnosti žije v Bamaku, s povesťou čelného predstaviteľa tamojšej hudby, ktorá je pretkaná púštnym suchom.
Keď Samba Touré plánoval nahratie svojho albumu „Wande“ (Milovaný), mal predstavu o tom, ako by mal znieť. Po jeho dokončení však vedel, že v budúcností by chcel zrealizovať niečo iné. „Na mysli mám iný album,“ pripúšťa Touré, „bude to návrat k niečomu tradičnejšiemu, takmer akustickému. Myslím, že môj nový album je menej temný ako predchádzajúce. Má niekoľko smutných a vážnych piesní, ale znie pokojnejšie“. Nad žiadnymi gitarovými akordmi Samba Touré vopred neuvažoval, vznikali až pri nahrávaní v štúdiu. Táto iskra spontánnosti sa odráža vo všetkých piesňach. Boli nahrávané rýchlo, počas obdobia dvoch týždňov a výlučne len v popoludňajších hodinách s prestávkami na konci týždňa, kedy Samba väčšinou koncertoval.
„Jedným z hlavných problémov pri nahrávaní bola dohoda s ďalšími spoluhráčmi. Každý mladý hudobník hrá najmenej v troch kapelách, alebo má vedľajšiu prácu. Iba málo hudobníkov v Mali môže žiť z hudby. Musia pracovať, takže sú vždy zaneprázdnení. Preto som si väčšinu albumu nahral sám. Najčastejšie najprv gitary, potom som prešiel na bicie nástroje a basovú gitaru.“
Piesne na albume „Wande“ sú popretkávané tanečným citom. Pred vstupom do štúdia boli napísané len dve skladby: titulná, ktorá je milostnou piesňou venovanou Tourého žene a „Tribute to Zoumana Tereta“, ktorá je zase spomienkou na nebohého huslistu z jeho kapely. Všetky ostatné nahrávky vznikli až na mieste nahrávania, podobne ako rytmická skladba „Yo Pouhala“ alebo „Yerfara“, s rytmickým gitarovým „riffom“, ktorý by Tourému mohol závidieť aj Keith Richards. Celý dôraz pri nahrávaní bol kladený na rytmus, ktorý udáva bubon nazývaný „tama“.
„Vždy som tamu miloval, pretože je to jeden z mála bubnov, ktorý môže vydávať veľké množstvo tónov. Jeho zvuk je veľmi energický. A milujem bubny tama tiež preto, lebo symbolizujú tradíciu. Predtým ako vznikli mobilné telefóny, keď sa u nás v dedine stalo niečo dôležité, ľudia boli zvolávaní na určité miesto bubnovaním na tento bubon. Je symbolom výzvy na stretnutie. „
„Wande“ je album, ktorý zlučuje kontinuitu a zmenu, ktoré sú charakteristickými znakmi Turého kariéry. Začínal ako gitarista v skupine, ktorá hrala hudobný štýl nazývaný „soukuos“. Všetko sa však zmenilo, keď sa stal sprievodným hráčom najväčšej legendy z Mali, ktorým bol gitarista a spevák Ali Farka Touré. Neskôr sa ako sólový umelec stal vďaka svojej vášnivej hre na gitaru a ohnivému spevu známym po celej krajine. Vypracoval sa na jedného z majstrov svojho umenia, na hudobníka, ktorý si vytvoril vlastný špecifický štýl. Samba Touré o tom hovorí, že nemáme tomu hovoriť africký rock. Toto označenie vraj jeho hudba nepotrebuje.
„Je to súčasná hudba z Mali,“ tvrdí a dodáva: „Možno sa naša tradičná hudba zmenila. Žijeme všetci v tom istom svete, kdekoľvek sme na tejto planéte, všetci máme rovnakú hudbu v rozhlase alebo televízii, počúvame rovnakú hudbu vo filmoch, takže aj keď v skutočnosti nevieme, aká je rocková hudba v Mali, počujeme ju niekedy všade, stáva sa súčasťou našich inšpirácií, pretože niekedy je blízko k tomu, čo robíme tradične. Ak sa zúčastníte tradičných obradov v dedinách na severe Mali, v Nigérii alebo Mauretánii, uvidíte, že hudobníci používajú gitary na maximálnej úrovni, pričom nevedia nič o rocku alebo blues. Ale verte mi, že tvoria nejaké blues. Je to púštne blues.“
Samba Touré so svojou novinkou opäť zabodoval, pretože v septembri 2018 prenikla na vrchol albumového rebríčka Trasglobal World Music Chart.
Róbert Gregor (foto: Karim Diarra)
