Nahrávky z bezmenného albumu skupiny Şatellites pôsobia akoby vznikli v tajomných uličkách Istanbulu sedemdesiatych rokov, na horúcom slnku a pri krištáľovo modrom mori mestskej časti Jaffa v Tel Avive.
Skupina Şatellites pochádza z Tel Avivu, v jej tvorbe však prevažujú turecké psychedelické zvuky. Zvukové paralely pripomínajú izraelskú surf-rockovú kapelu Boom Pam. Niet sa čomu diviť: kapelník Itamar Kluger a líder Boom Pam Urin Kinrot sú už nejaký ten čas priateľmi.
V hudbe Şatellites dominujú zvuky tureckej psychedelickej rockovej gitary.
Itamar Kluger objavil nástroj zvaný saz na ceste po východnom Turecku. Intenzívne študoval piesne zlatej éry anatólskeho funku 60. a 70. rokov, čo sa odrazilo na debutovom albume Şatellites. Mnohé jeho piesne sú coververzie tureckých popových klasík, ako napríklad „Olurmu Dersin“ pôvodne od speváčky Kamuran Akkor.
Vyváženosť medzi hlasmi a nástrojmi.
Zvuk Şatellites pripomína štúdiovú prácu vydavateľstva Daptone z New Yorku. Tamojšie skupiny ako Budos Band, či Menahan Street Band tvrdia, že chcú znieť ako stará platňa zo sedemdesiatych rokov, ktorú niekto náhodou našiel v pivnici. Şatellites znejú ako analógové obvody, prach na doskách plošných spojov a pokrčené deky v basovom bubne.
Charakter skupiny dotvára hlas speváčky Yuli Shafriri.
V skladbe „Hudayda“ vie spievať aj v naliehavom režime a z balady „Yağmur Yağar Taş Üstüne“ ide rozprávkové až transcendentálne vyžarovanie. V celkovom koncepte je ale táto náhrávka skôr v úzadí. Štyri z desiatich piesní albumu sú inštrumentálne.
Počas tvorby albumu mala skupina myšlienku prelínať štýly viaceré hudobné štýly: groove funk, disco s dozvukmi psychedélie so štruktúrami Blízkeho východu. Ich zámer bol sprístupniť bohatstvo tureckej hudby západnému svetu tak, aby sa každý s ním mohol stotožniť.
Şatellites trvajú na tom, že ich hudba nie je turecká, snažili sa k nej len čo najviac priblížiť. Ich jediným cieľom bolo uctiť si túto úžasnú kultúru a predstaviť ju svetu prístupným spôsobom.
NMR (foto: Yonatan Cohen)
