Bratislavská kapela Saténové ruky predstavuje tento rok už svoj druhý hraný videoklip, čo sa v celej histórii kapely podarilo presne dvakrát. Nedávno, 31. marca, zverejnili klip k svojej novinke Gravitácia, ktorá je súčasťou dvojpesničkovej vinylovej platne Gravitácia/Monštrum. Tentokrát oprášili staršiu pesničku “V Kúte o tretej ráno” a natočili videoklip v dnes už neexistujúcej legendárnej kaviarni Café Kút.
Pesnička “V Kúte o tretej ráno” sa nachádza na druhom Treťom albume a vznikla už v roku 2017. Po tom, čo začiatkom roka prevádzkovatelia reštaurácie Prašná bašta a Café Kút, oznámili, že v týchto priestoroch končia, vznikol nápad vytiahnuť staršiu skladbu a vzdať hold tomuto unikátnemu miestu. Pesnička je oslavou zlatých časov v Kúte, aj ohliadnutím za jedinečným obdobím, ktoré tam zažil každý z pravidelných návštevníkov. Tými sa zaplnil Kút 15. marca, kedy sa konala posledná rozlúčková party, a súčasne sa natáčal spomínaný videoklip.
Café Kút otvorili v roku 1998 v centre Bratislavy a za vyše 20-ročnú históriu sa vpísal do pamäte mnohým. “Fajčilo sa všade, v priestore ohraničenom vitrážami od Mária Domčeka a Pala Čejku, pri stoloch za akváriom, na bare, kde obsluhovala poetka a čakával ju Vlado, vždy až do konca žúru, keď už prišiel aj Fero Makai, majiteľ, so psom a s vínom v námorníckom tričku a stál pod zárubňou a Mário hral a Dominika hrala a Palo hral a Satan púšťal s Pavčom šelaky, za zatvorenou mrežou café Kút,” spomína Michal Havran na svojom blogu.
Jedinečnú atmosféru, okolo ktorej sa vytvorila až rodinná komunita, sa chalani snažili preniesť aj do klipu. Ten sa odvíja v dvoch rovinách – jedna zobrazuje prázdny bar, nedopité poháre na stoloch, plné popolníky a v tejto jemnej dekadencii spieva Braňo Bebe Bezák plíživý text v pomalom tempe. Za kamerou stál Štefan Kurilla, ktorý osobitnú pozornosť venoval rôznym detailom, typickým pre Café Kút – portrét Lenky Zogatovej, zaprášený luster či akvárium s rybičkami. Druhá rovina ukazuje podnik plný ľudí, ktorí sa prišli rozlúčiť so svojou obľúbenou zašívarňou a poslednýkrát sa zabaviť.
Pod názvom “Saténové ruky Soundsystem” hrávali členovia kapely v Kúte často ako DJs rozmanité pesničky pre ľudí. A ako si naň spomínajú?
Marek Kasko Babušiak: “Café Kút a Prašná bašta pre mňa znamenali vstupenku do Starého Mesta. Kým som koncom 90-tych rokov nezačal brigádovať ako čašník a barman v Bašte, moje teritórium boli Mlyny a Družba. Do Účka sa chodilo, ale centrum mesta som nevyhľadával. S Baštou sa to radikálne zmenilo. Po roku intenzívneho downtown života som Bratislavu opustil a vrátil sa až o desať rokov. Bratislavská kaviareň ma prijala späť bez výhrad.”
Jozef Lipa: “Možno aj preto, že som vyrástol na Ventúrskej ulici v Bratislave, bolo Café Kút už od otvorenia v mojom úzkom okruhu podnikov v Starom Meste, kde sme sa stretávali s kamarátmi a kde som tiež spoznal mnoho vynikajúcich ľudí. Najprv na večeru do Prašnej bašty a potom vedľa do Kúta na drink a hudbu. Teraz už žiaľ ostala len nostalgia. Verím však, že sme nielen ľuďom, ktorí to tam mali radi, urobili naším klipom radosť.”
Braňo Bebe Bezák: “Bola to taká obývačka, kde veľa perfektných ľudí trávilo mladosť. Toto je pieseň na jej počesť.”
Najbližšie si kapelu Saténové ruky budete môcť vychutnať naživo na festivale Sound Garden, ktorý sa koná v sobotu 15. júna v Partizánskej Ľupči.
Alexandra Punová + NMR (foto: Facebook)
