Big Country – The Crossing (Mercury 1983)
Položil som si otázku. Kedy naposledy vyšiel rockový debutový album, ktorý sa mi páčil celý?
A obsahoval originálne skladby charakteristické osobitým štýlom jeho tvorcov, v pravom slova zmysle rockové, razantné, energické, strhujúce, burácavé, dunivé, spevné, ktoré vyžarovali pozitívne emócie, stavali poslucháča na nohy, vyvolávali chuť radostne si zaskákať. Keď som tieto kritériá priložil ako mierku k nominovaným albumom, jeden po druhom vypadávali z nominácií a postupne som sa dostával čoraz viac do minulosti. Zastavil som sa až pri albume Big Country – The Crossing. Neuveriteľné. Ten album totiž vyšiel v roku 1983! Dávno, však? Čo z toho vyplýva?
Dnes už škótska skupina Big Country málokomu niečo hovorí i keď v roku 2013 jej vyšiel album The Journey.
No v časoch jej najväčších úspechov bola svetovým pojmom, ktorý v rokoch 1983 – 1984 konkuroval skupine U2. Bol vyslovovaný jedným dychom spolu s inými vtedy úspešnými škótskymi skupinami a hudobníkmi – Cocteau Twins, Simple Minds, Annie Lennox. Dnes diskografia Big Country obsahuje deväť štúdiových albumov a množstvo živých i kompilačných. No samovražda Stuarta Adamsona v roku 2001 – jej lídra speváka, gitaristu – ju definitívne ochromila, obrala o najväčšiu osobnosť. Bol to práve on, kto jej dával spomedzi jej členov najväčší punc osobitosti, jeho spev, no v prvom rade jeho štýl hry na gitaru, evokujúci zvuk gájd. Hneď prvý album Big Country – The Crossing bol úspešný umelecky i komerčne. V Británii dosiahol tretie miesto v rebríčku najpredávanejších albumov. Aj ďalší dvaja gitaristi skupiny, Bruce Watson a Tony Butler, boli interesantní. Tak, ako Adamson, aj oni používali rôzne špeciálne technické zariadenia na zvyšovanie zvukovej efektívnosti ich gitár. Napríklad e-bow, alebo MXR Pitch Transposer. Snáď každý, kto si vypočul Big Country priamo z platne, si uvedomoval, že znejú výnimočne. Do značnej miery i preto, že to boli dobrí gitaristi. No ani ich bubeník za nimi nezaostával. Mark Brzezicki prekvapoval nápaditými, členitými rytmami, niekedy odvodenými z rytmov pochodových. Big Country sme prezývali „rockový zvuk škótskej národnej hudby“. Alebo „celtic rock, ktorý nepočúvajú ovce“. Úžasný, mohutný zvuk na prvých dvoch albumoch Big Country aranžoval hudobný producent Steve Lillywhite (U2).
Preto treba spomenúť aj druhý album Big Country – Steeltown z roku 1984 (dosiahol prvé miesto v britskom albumovom rebríčku!), nahrávaný vo švédskych štúdiách skupiny ABBA Polar.
Nazýval som ho „oceliarsky“. (Titulná skladba Steeltown bola venovaná Škótom zamestnaným počas Veľkej hospodárskej krízy roku 1935 v oceliarňach mesta Corby). Znel oceľovo, na čom mal zásluhu aj vyššie spomenutý bubeník Mark s jeho industriálnym, železným zvukom. (Bubnoval s Ultravox, The Cult, Procol Harum). Big Country vytvorili zvláštny rock. Bol to totiž čistý rock, no pritom mal v sebe aj folk, baladickosť, zároveň punk, new wave i klasický hard rock. Bez albumu The Crossing si neviem rok 1983 predstaviť. Dodnes pôsobí presvedčivo, nezostarol – skladby In A Big Country, The Storm, Fields Of Fire, Porrohman. Vypočujte si ich a porovnajte s najlepšími rockovými skladbami dneška.
Miroslav Potoček (foto: press Big Country)
