Charizmatický gitarový nadšenec Sibusile Xaba z Juhoafrickej republiky pretvára maskandi a avantgardu na svoj vlastný humanistický manifest.
Vygradované v závere testu spirituálnej naladenosti: osemnásť minútový jam so saxofonistom Shabaka Hutchingsom vás totiž pohltí, bez toho aby ste tušili prečo, alebo donúti utiecť. Nie že by zvyšok skladieb na albume „Ngiwu Shwabada“ prebiehal ľahšie, ide ale o extrém.
Spievajúci, expresívne „scatujúcí“ a mumlajúci hudobník na akustickej gitare rozdrobuje tradíciu zulských bluesových trubadúrov štýlu maskandi, avantgardný jazz malombo Philipa Tabaneho a vlastnú vieru, že bol Stvoriteľom vybraný, aby šíril lásku a šťastie.
A hoci sám vraj rozhoduje o tom, na čo práve myslí, druhým dychom dodáva, že väčšina halucinačných a freejazzových inšpirácií vzišla z jeho snov. Toto sa ľahko píše, však to tiež priťahuje pozornosť, už horšie však vysvetľuje.
Na festivale Le Guess Who? počas jeho koncertu zaznelo: „Toto nedám, vôbec tomu nerozumiem, ale počkám si, ako to dopadne.“
To tá gitarová virtuozita: bluesová, jazzová, anomálna, fingerpickingom črevá trhajúca a dosť podobná mentorovi Tabanemu, spoluhráčovi Herbie Hancocka alebo Milesa Davisa, o ktorom Taban tvrdil, že hrá ako on a nie naopak.
Tabaneho sa oplatí napočuvať, pretože poznanie odvrátenej, experimentálnej strany juhoafrického jazzu sa nikdy nemôže stratiť a väčší zmysel vám potom dá aj Xabova hudba; rovnako tak Hutchingsová dlhoročná prítomnosť v Južnej Afrike. So spevákom menom Kholofelo Mphago sa Xaba v textoch točí okolo zulskej spirituality, zdravého nacionalizmu, postapartheidu a vesmírnych úvah, ktorým pravdepodobne rozumie asi len on sám.
O preberaní nylonových strún už Xabo hovorí sporadicky a vieme prečo: maskanda gitaristi pred konkurenciou vždy dôsledne tajili spôsob autentického ladenia a nemali radi, keď im niekto pozerá na prsty.
Keď v časoch apartheidu chytila polícia v noci človeka, ktorý im tvrdil, že je muzikant, ešte predtým než vytiahol preukaz, musel im to dokázať. Najjednoduchším spôsobom: zahral im a pokiaľ išlo o maskandi gitaristov, žiadne doklady nepotrebovali. Ako oni nehral nikto.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Sibusile Xaba)
