Širom – I Can Be a Clay Snapper (Glitterbeat 2017)
Prienik minimalizmu na tradičnú scénu nie je nóvum: vrstvenie repetitívnych riffov a melódií k pôsobivému vrcholu doviedla napríklad britská skupina Spiro. Ani slovinské trio Širom nespieva, nesóluje a nepriťahuje pozornosť k jednotlivým nástrojom: všetko je u neho nasmerované k vytvoreniu spoločného zvuku. Sami za seba nemusia hrať zložito, spolu prepletení a pri správnej voľbe nástrojov však dochádzajú k pôsobivo štruktúrovaným kompozíciám prebúdzajúcim pocit o vlastnej emocionálne krajine.
Áno, žiť a tvoriť v prirodzenej harmónii s prírodou je kľúčovým faktorom tria. Multiinštrumentalisti Samo Kutina, Iztok Koren a Ana Kravanja, vlastniaci desiatky nástrojov z celého sveta, žijú a pracujú na prenajatom statku neďaleko Ľubľany, odkiaľ vyrážajú na výlety do okolia. Počúvajú prírodné zvuky, spontánne s nimi na mieste improvizujú, nechávajú sa nimi pohlcovať a doma v štúdiu ich následne začlenia do svojej imaginárnej tradičnej hudby, ako o nej hovoria. Obdivovať tvorivú fantáziu tria Širom je jednoduché, zato popísať 
neuveriteľne kontrastný výsledok už je práca pre vraha, ak nie márnosť sama.
Zmes tradície, folku, drone a trance music, improvizácie a post rocku nečakane narušovaná preskokmi k napočúvaným africkým, alebo indickým vkladom totiž pripomína abstraktné snívanie; princíp tvorby priznaný Anou, inak akademickou maliarkou. Druhý album sprevádza film Memoryscapes. Odkrýva „výrobné tajomstvo“ Širomu: hľadať a nachádzať v prírode zvuk, aký nikto iný nepočuje. Niekedy k tomu na úpätí zasneženej hory postačia perzské husle ribab, otrieskané hrnce, balafón, bubon a jazdenie s pokrčenou plechovkou od piva po drevenej doske. Skrátka folk z paralelného vesmíru testujúci naše vnímanie hudby mimo všetky kategórie.
Jiří Moravčík (foto: press Širom)
