SITI MUHARAM – KEBY NEŠLO O REÁLNY PRÍBEH, ZNEL BY AKO ROZPRÁVKA

Siti Muharam, o ktorej doteraz nikto netušil, je pravnučkou legendárnej zanzibarskej speváčky Siti Binti Saad, nevzdelaného dievčaťa, ktorá pred sto rokmi, nadnesene povedané, ukradla sultánovi dvorskú hudbu určenú elitám, venovala ju ľuďom a jej sláva sa dotkla hviezd.

Je prezývaná Matka taarab – hudby, s ktorou sa dodnes identifikuje Zanzibar, Tanzánia a celé východoafrické pobrežie; hudby nasávajúcej v priebehu času arabské, indické, európske a africké vplyvy; hudby, ktorú si nemožno predstaviť bez swahilskej poézie. S ňou sa stal taarab nadobro dostupným pre všetkých, o to výraznejšie, že Bint Saad do pôvodne zložito štruktúrovanej arabskej hudobnej formy vložila africké rytmy a primárne namiesto arabsky spievala svahilsky. Skrátka totálna revolucionárka taarab a smutné na tom je, že sa od nej zachovalo minimum nahrávok.

Piesne Bint Saad prežívajú hlavne v kolektívnej pamäti.

Pravnučka Siti Muharam sa prababičkou nikdy veľmi nechválila. Hoci občas vystupovala s vojenskou kapelou, o hudobnej kariére nesnívala. Lenže si od britského producenta Pete Buckenhama nechala vysvetliť, že má naozaj mimoriadny talent a skúsila v sebe nájsť tú istú odvahu ako prababička, ktorej piesne tvoria jadro albumu „Siti of Unguja (Romance Revolution On Zanzibar)“. Ako by pritom mohla tušiť, že jej do uší zaznie elektronika a do chrbta zafúka saxofón londýnskej jazzmanky menom Tamar Osborn.

Nie, žiadne lámanie taarab dookola, ani módne fúzie pre fúziu, tá rozprávka dopadla naozaj dobre.

Zanzibarský lutnista a huslista Mohamed Issa Matona takmer sám nahradil kapelu, zahŕňajúcu samozrejme famózneho hráča na citaru qanun, ústredný nástroj zanzibarskej hudby. Perkusie s tablami idú v linke rytmickej odnože taarab, tzv. kidumbak a v symbióze s elektronikou sa doslova zmocnia skladby „Pakistan“, prechádzajúcej s rockujúcím oudom do pripomienky arabskej minulosti, zatiaľ čo elektro skladba „Ashikibaya“ má nádych Bollywoodu.

A úchvatný hlas Siti je pravdou, ktorú netreba dokazovať. To snáď počuje každý.

Jiří Moravčík a NMR (foto: press Siti Muharam)