Srbské ľudovky poznáme najmä vďaka piesňam od Bregovića, lenže ten nie vždy priznal ich autorov.
Rázne dychovky zo Srbska či Rumunska patria k trendom poslednej dekády, zatiaľ čo ďalšie štýly ako grécke rembetiko či albánska polyfónia zostávajú nezaslúžene v tieni. Fenomén prezývaný „tajomné bulharské hlasy“ sa stal pred štyridsiatimi rokmi svetovým trendom. Nešlo však o nejaké folklórne vykopávky, ale o hudobný novotvar, ktorý bol dielom veľmi talentovaného bulharského skladateľa Filipa Kuteva. V čase, keď v krajinách sovietskeho bloku bola ľudová hudba zneužívaná ako nástroj propagandy, predstavoval Filip Kutev čestnú výnimku a vytvoril skutočne tvorivý a inšpiratívny nový štýl, ktorý z ľudových tradícií čerpal a pritom ich pretváral do novej a objavnej podoby. Z jeho zboru vzniklo niekoľko nových generačne omladených zostáv a jedna z tých najlepších – Bulgarian Voices Angelite – vydala tento rok nový album.
Srbský trubkár Boban Markovič sa svetovému publiku prvýkrát predstavil v Kusturicovom filme Underground z roku 1995. Aj po viac ako štvrťstoročí je v plnej sile, potvrdzuje to jeho posledný album Mrak, vydaný v Maďarsku.
Balkán je tiež región bohatý na veľa doteraz neobjavených hudobných štýlov. K tým najoriginálnejším patrí albánska polyfónia, z ktorej čerpá skupina Saz’iso. Jej album je mimochodom projektom veteránskeho hudobného priekopníka Joe Boyda, ktorý stál pred päťdesiatimi rokmi pri začiatku umelcov ako Pink Floyd, Eric Clapton či Nick Drake.
K najvýznamnejším propagátorom hudby bývalej Juhoslávie patrí filmový skladateľ Goran Bregovič. Bol to práve on, kto svetu prvýkrát predstavil srbské dychovky vo filme Underground. Menej sa už vie o tom, že Bregović si často bez dovolenia požičiaval melódie od iných umelcov. Tak napríklad, jeden z hitov Undergroundu, skladba Mesečina, sa nápadne podobá skladbe jedného z najmilovanejších rómskych spevákov bývalej Juhoslávie, Sabana Bajramovića. Keď potom Bajramovićovi právnici Gorana Bregovića žalovali, súd mu autorské práva priznal.
Bajramović vyrastal za čias Titovej Juhoslávie a v mladosti sa dostal do najprísnejšie stráženého väzenia na ostrove Goli Otok. Bol odsúdený na niekoľko rokov preto, že utiekol z povinnej vojenskej služby, aby mohol byť so svojím dievčaťom. Neskôr tvrdil, že práve kriminál bol jeho univerzitou: naučil sa tam čítať a písať a získal miesto v orchestri.
Petr Dorůžka (foto: Guča Trumpet Festival)
