Bratislavská skupina Felix dnes pokrstí v bratislavskom Bukowski Bare svoj debutový album. Pri tejto príležitosti sme položili jej kapelníkovi Jakubovi Tvrdíkovi niekoľko otázok.
Kedy vznikla myšlienka založiť skupinu Felix?
Asi pred piatimi rokmi, kapely, v ktorých som robil hudbu, postupne pozanikali a hľadal som ľudí, s ktorými by sme mohli začať tvoriť niečo, čo bude všetkých baviť a dávať zmysel. Nielen po hráčskej stránke. Po určitých obmenách sa ustálila dnešná podoba kapely, ktorú tvoria Juraj Labaj a Ivo Kormaňák. Z dôvodu Ivovej vyťaženosti sme boli nútení nájsť aj alternáciu, ktorou je Mirko Michale.
Väčšina ľudí ťa pozná ako klaviristu. Ako sa cítiš v úlohe speváka? Je toto tvoj prvý spevácky pokus?
Spievať som začal v hudobnej škole, ale po troch rokoch sa toto obdobie skončilo. O približne pätnásť rokov neskôr som sa k tomu vrátil, ale neplánovane. Možno to bola aj podvedomá potreba. Textári, s ktorými som spolupracoval na autorských veciach, sa rozutekali, tak bolo treba začať písať aj spievať, lebo momentálne si neviem predstaviť, že by to spieval niekto iný, ale vôbec to nie je o kvalite môjho spevu, len o pocite z textov a hudby. Sám som sa veľmi dlho hanbil predstúpiť pred publikum, keďže som spolupracoval vždy s výbornými spevákmi, takže dalo sa aj objektívne zhodnotiť, že bolo treba počkať. Slovná podpora od známych aj neznámych však dokáže trošku podporiť sebavedomie a nakoniec sa to stalo realitou.
Ako vznikali jednotlivé piesne debutového albumu skupiny Felix a kto je ich autorom?
Autorom skladieb a väčšiny textov som ja. Prevažne sa začali hudbou, niektoré textom. Poradie hudba a potom text bolo neobvyklé, nebol som naň zvyknutý, keďže vždy som robil hudbu na text. Aranžmán a približnú podobu posielam vždy chalanom, ale veľmi bolo príjemné vidieť tie veci z Ivovho alebo Ďuriho pohľadu a spôsob, ako často odlišne a aj lepšie domysleli jednotlivé pasáže. Takže na skúškach sa domysleli formy. Dosť veľa času po nahratí základu trvalo vymýšľanie klávesových častí, lebo proces nahratia klávesových partov a ich následné vymazanie a opakovanie tohto postupu je nekonečný a asi musí niekto zakročiť, lebo hľadanie zvuku je opsesia a vždy sa dá nájsť lepší a vhodnejší. Aj zaspievať sa dá lepšie. Aj nahrať, zaranžovať, každý týždeň by tie isté albumy mohli vznikať a málokedy by boli zhodné.
V akých formátoch vychádza Vás debutový album?
Album vychádza na LP platni a bude si ho možné aj digitálne stiahnuť, prípadne bude na dostupný v službe Spotify a neskôr aj v iTunes.
Celková nálada albumu je skôr temnejšia. Odráža tvoje aktuálne pocity?
Ťažko povedať, vo väčšine času som práveže pozitívne naladený, na koncertoch mávame dobrú náladu a snažíme sa aj byť vtipní, vieme, že to nie je klasické letné country, ale zas až tak si to netreba pripúsťať a brať sa veľmi vážne. Skladby na albume sú však obrazom možno desiatich rokov. Ale nemyslím si, že je to temné, keďže temnota predstavuje pre každého niečo iné a hranica jej vnímania je dosť subjektívna. Skôr mám pocit, že to zaváňa romantikou napriek jej absencii v textoch a dúfam, že neskončíme v budúcnosti v pátose.
Texty všetkých desiatich piesní sú v slovenčine. Ako veľmi Ste na ne kládli dôraz?
Veľmi. Prevláda názor, že urobiť dobrý slovenský text je ťažké, ale pokiaľ to vyplynie prirodzene, nie je na tom nič namáhavé. Na albume sú aj texty od kamarátov, dva od Janka Hurtíka a jeden od Miša Ivana. S Janom sme jeden text urobili aj spolu, konkrétne pre skladbu Lyžiar.
V poslednej dobe si bol vyťažený najmä so skupinou Billy Barman. Ostatní v skupine tolerujú tvoje aktivity s týmto projektom?
Nuž, Ďurko ako basgitarista Barmanov je na tom rovnako 🙂 Ale áno, podľa mňa sú aj radi, keďže nič nie je horšie ako frustrovaný hudobník s pocitom nedostatku sebarealizácie, ktorý potom už len nadáva na všetko a všetkých a má pocit krivdy. Takto je zabezpečená rovnováha.
Aké sú Vaše ambície a kde Vás môžeme uvidieť na koncertoch?
Vieme približne, kam sme schopní sa dostať a za akú dobu. Ale boli sme aj dosť leniví, takže veci nám trvali dlhšie, ako bolo zdravé. Do konca roka máme naplánované dva koncerty, v januári ďalšie dva, v kútiku duše verím, že sa ľuďom naša hudba bude páčiť a prídu zaujímavé spolupráce a že naša kapela nebude vnímaná iba ako projekt. Čaká nás dôležitý míľnik, krst platne, ktorý bude 15. novembra, tak dúfame, že sa vydarí čo najlepšie.
Róbert Gregor
