SKUPINA OSPALÝ POHYB PREBÚDZA SLOVENSKÚ SCÉNU ZO – SPÁNKU !

Ospaly pohybOspalý pohyb – Ü / EP  ( Deadred Records / Starcastic Records 2015)

Slovenská skupina Ospalý pohyb nemusí často nahrávať platne, je predsa ospalá, čiže pomalá, a to nám dnes v uponáhľanej dobe chýba, pokoj, komótnosť, troška brazílskych hodín nám nezaškodí. A, samozrejme, aj pomalá hudba, hĺbavá, tú tiež občas niekto potrebuje. Na slovenskej scéne takej veľa niet. Pre jej tvorcov nie je ľahkou parketou, ak nemá pôsobiť otravne. Nová EP platňa Ospalého pohybu s názvom Ü, nepôsobí otravne, objektívnejšie vyjadrené, nie pre moje vnímanie hudby.

Je pravdepodobné, že väčšine ľudí zavesených na komerčných médiách pojem Ospalý pohyb nič nehovorí. Preto v skratke uvádzam, že je to skupina v ktorej pôsobí slovenský hudobný skladateľ Martin Burlas, čo nie je skladateľ pesničiek na úrovni detských riekaniek Varila myšička kašičku. Študoval hudobnú kompozíciu u Jána Cikkera, bol členom mnohých skupín a spolupracoval aj s Petrom Machajdíkom, významnou osobnosťou slovenskej hudby, ktorá na rozdiel od našich rýchlo kvasených „superstars“ už dávno prekročila hranice našej vrelo milovanej vlasti. To sa však odohrávalo na hudobnom poli, ktoré nebolo vidno na titulných stránkach bulvárnej tlače. Skupine Ospalý pohyb vyšli v rokoch 1991 – 1994 tri albumy.

Ospaly_Pohyb_2015_martina_mlčúchová_hq-6
Ospalý pohyb – foto Martina Mlčúchová

Teraz sa svojim typickým ospalým spôsobom, no evidentne dobre premysleným, vracia na našu scénu a … Prebúdza nás. Po prebudení si možno mnohí uvedomia, že slovenská hudba môže mať aj inú tvár, aká sa nám každodenne ukazuje vo vysielaní väčšiny rozhlasových a televíznych staníc. Tvár inteligentnú. Neprebúdza fackujúcim spôsobom, reklamou, silnými rečami, prebúdza samotnou hudbou. Ospalý pohyb momentálne tvoria Martin Burlas, Peter Zagar (ďalšia významná, bulvárne neznáma osobnosť), Pavol Hubinák a Daniel Baláž. Z ich nových skladieb počuť, že sú to ľudia, ktorí majú poslucháčsky kontakt s hudobným dianím vo svete. S dianím, ktoré má pozitívny vplyv na zmeny v hudbe. Daniel Baláž je možno najpomalšie bubnujúci bubeník v krajine pod Tatrami, no Ospalý pohyb nepotrebuje pre svoj umelecký zámer guľometného bubeníka á la Billy Cobham, potrebuje bubeníka s guľometom vedomostí v hlave.

Platňa Ü prináša štyri skladby. Majú byť pre poslucháčov vzorkou, prípravou na nový album Ospalého pohybu. A tá vzorka ma príjemne prekvapila. Začína skladbou „Do snov“. Čo počujem? Alebo inak povedané, ako to „ja“ počujem? Zvuk bubnov a spôsob bubnovania pripomína  posledné albumy Talk Talk. Hovorím tomu pomaly premietajúce bubnovanie, zahĺbené, filmové. A spev Martina Burlasa? Nemôžem si pomôcť, ale pri ňom pred sebou vidím Deža Ursinyho. Ten sprevádzajú mohutne znejúce, trošku ponuré zvukové plochy, prevaľujúce sa ako vlny na pokojnom oceáne pod nočnou oblohou plnou hviezd. Hotová rozprávka. Alebo sci-fi? Priznávam, že táto skladba ma tak silno zaujala, že celá moja myseľ sa na ňu upínala a text som ani nevnímal. V druhej polovici sa hemží mätežou slov, akoby prichádzajúcich z vesmíru. Druhú skladbu „V závoji“ by som zaradil do oblasti snivého ambientného art popu. Tretia skladba – „Prepáč“ – najviac unáša rytmom, ľahko letí dopredu. Jarnou krajinou? Kdesi za mestom? Romantickým svetom? Aj ten ešte dnes existuje, záleží na nás ako ho vidíme. Doprajme si hudobnú prechádzku medzi kvetmi a stromami. Štvrtá skladba „Reborn Och Prasnitz“ nás najviac vťahuje do snového sveta, ambientného, s občasným echom kĺzavých elektronických efektov v pozadí. Po vypočutí tejto platne som si kládol otázku. Už u nás na Slovensku niekto presvedčivosťou svojej hudby prestúpil do veľkého sveta? Ľudia z Ospalého pohybu to uskutočnili. Samozrejme aj niektorí iní z ich okruhu. Napríklad aj po stránke zvukovej a aranžérskej, tá totiž väčšinou v slovenských hudobných nahrávkach pokrivkáva ďaleko za súčasným svetovým vývojom. A teraz, čo ďalej? Kam s tým? To už záleží na manažovaní. Ospalý pohyb si viem predstaviť medzi úctyhodnými zahraničnými hudobníkmi a skupinami, ktoré vyznávajú podobnú estetiku hudby – David Sylvian, Mark Hollis, Harold Budd, Robin Guthrie. A napäto čakám na ich album, ktorý by sa mal objaviť budúci rok na jar.

Jedno negatívum však vidím. Ospalý pohyb mal mať aspoň k jednej skladbe z tejto novej platne videoklip. Nemusel by byť drahý. Aj lacný môže byť totiž dobrý. Teraz sem vlastne ako ukážku nemáme čo dať. Ukážky z ich koncertov na internete nemajú kvalitný zvuk a ostatné z nej nepochádzajú, sú staré.

Miroslav Potoček