Na debutovom albume „Papierový drak“ východoslovenskej skupiny Kvaskova počuť vrstvené kompozície melodických motívov, ostré zvuky gitár, syntetizátorov i rafinovanej rytmiky.
Temné a melancholické hudobné plochy striedajú energické pasáže s baladickým nádychom a sugestívny hudobný prejav zdôrazňuje Zdenka Kvasková, speváčka rusínskeho pôvodu svojim podmanivým hlasom. Jej texty piesní majú intímny charakter a odrážajú vnútorný stav duše, ktorá sa vysporadúva s vonkajším svetom.
„Rusínsky jazyk je krásny, veľmi citovo podfarbený. V dnešnej dobe niektorí moji rusínski rovesníci už takto z rôznych dôvodov nehovoria, je to podľa mňa smutné. Robím texty v rusínskom jazyku a zároveň ich prepájam so súčasnou hudbou. Takto je možné si predstaviť tento jazyk v novom kontexte, že dokáže fungovať aj v modernom svete. Nie je sa za čo hanbiť, práve naopak, treba ho vnímať, ako zaujímavú črtu odlišnosti,“ uvádza Zdenka.
Zároveň dodáva: „V slovenskom aj rusínskom jazyku som začala písať úplne spontánne. Sprvoti (už veľmi dávno :D) to boli aj anglické texty, pretože to takto robili viacerí, ale pochopila som veľmi rýchlo, že toto nie je moja cesta a to, čo mi plynie priamo z duše a bytostne sa ma dotýka, nemôžem tlmočiť v cudzom jazyku.“
Kapelu tvoria hudobníci, ktorí už predtým pôsobili v iných hudobných formáciách. V tejto zostave pôsobia od roku 2017 – Jaroslav Ďurček – gitara, Peter Mladý – basgitara, Janko Čura – bicie, vokály a Zdenka Kvasková – spev, syntetizátor.
„Viacerí sa ma pýtali, prečo sme s debutom neprišli skôr. Je to práve kvôli tomu, že kým človek nemá pri sebe tých správnych ľudí, nejde to. Zároveň mám pocit, že to bolo nakoniec dobre načasované. Počkala som si na materiál, ktorý som dokázala podať v takejto podobe až teraz. Asi to celé muselo ležať, kým som to bola schopná spracovať. Nažiť si to, uchopiť a podať tak, akoby to skôr možné nebolo. Počkať si na chvíľu, kedy človek má čo povedať a vie to povedať. Nechcem robiť zbytočné pokusy, s ktorými by som nebola spokojná. Je to o výpovedi a nie o tom za každú cenu dať niečo von.“ uzatvára Zdenka.
Album ešte nebol dokončený, keď proces tvorby preťala pandémia. Posledné fázy nahrávania albumu sa odohrali doma v obývačke, s komunikáciou na diaľku. Dokončenie nahrávania sa napokon podarilo.
Takto pekne to zhrnula Bibiána Grebeňova Šedivá, ktorá napísala prvý dojem po vypočutí albumu: „Papierový drak je ako rieka vyvierajúca v areáli psychiatrickej liečebne. V nej zatvorení pacienti nie sú však chorí ľudia. Len trocha inak vnímajú svoje okolie a silne cítia srdcom, čím nezapadajú do ‚normálneho sveta‘. Rieka ako živel preteká areálom liečebne, tečie ďalej do sveta a nesie so sebou ich myšlienky a osudy, ktoré jej porozprávali…až do mora.“
NMR (foto: Lena Luga)
