Britský hudobník Slowthai začínal ako raper. Napriek tomu hudba na jeho novom albume „UGLY“ znie skôr ako punk, garážový rock, či drum’n’bass.
Za názvom albumu „UGLY“ je odkaz: Slowthai zmenil toto slovo na skratku, za ktorou sa skrýva slogan „U Gotta Love Yourself“. Nechal si ho tiež vytetovať priamo pod ľavé oko. V skladbe „UGLY“ hovorí o svojej diagnóze ADHD, pre ktorú sú charakteristické vážne poruchy správania, narušenie koncentrácie a pozornosti a o terapeutických sedeniach, na ktorých sa učil, že za svoju situáciu by nemal obviňovať iných. Hudobník sa púšťa do sporu so svojimi démonmi, ktorí ho chcú zviesť k užívaniu drog a inému sebazničujúcemu správaniu. V úvodnej skladbe „Yum“ počuť ťažké dýchanie z panického záchvatu, čím jej text získal druhú, pôsobivo intenzívnu úroveň empatie.
Duševné zdravie a imidž tyrana
Slowthai je bezpochyby „enfant terrible“ (hrozné dieťa), ktoré to občas preháňa. Napríklad na slávnostnom udeľovaní cien časopisu New Musical Express (NME) v roku 2020 sa správal nevhodne k moderátorovi, neskôr hodil do publika pohár so šampanským a chcel sa pobiť s niektorými návštevníkmi podujatia, čo bolo fiasko pred spustenými kamerami. Na druhý deň nasledovalo úprimné a reflektované ospravedlnenie, ktoré ukázalo, že Slowthai má síce sklony k excesom, ale dokáže sa poučiť a priznať si chyby.
28-ročný mladík s tetovaniami po celom tele, má stále ďaleko od machistického správania silných chlapcov. Jeho texty sa zaoberajú politickými a sociálnymi témami, akým je rasizmus alebo arogancia politickej elity. Témy chudoby a nedostatku perspektív v jeho rodnom meste Northampton, ktoré sa nachádza medzi Londýnom a Birminghamom, sa tiež opakovane objavujú v jeho piesňach. Od posledného albumu „TYRON“ z roku 2020 sa veľa hovorí aj o jeho vlastnej psychike: o problémoch s drogami, sebadeštrukcii, večných pochybnostiach o sebe samom, pokusoch o terapiu. Slowthai je viac impulzívny, citlivý a premýšľavý hudobník ako tvrdý raper.
Punk a garáž
Slowthai s hudbou experimentoval od svojich začiatkov. Už v roku 2019 to jasne ilustrovala jedna z jeho najznámejších skladieb „Doorman“, ktorú produkoval jeho kamarát Mura Masa: Slowthai si vo svojej hudobnej DNA nesie vplyvy legendárnych britských kapiel Sex Pistols a The Clash, pričom ich šikovne kombinuje s rapovými veršami.
Na albume „UGLY“ sa od svojich rapových a grimeových koreňov vzdialil ešte viac. V skladbe „Wotz Funny“ sa pýta: „Čo je vtipné? Oi, Oi, Oi!“, čo je jasná pocta britskej punkovej kultúre. V gitarovej sférickej piesni „25% Club“ zrazu spieva jemne a znie viac ako pesničkár než raper. V nahrávke „Fuck It Puppet“ naopak vyznejú jeho rapové korene, skreslené zvuky gitár a praskajúce bicie ale pripomínajú skôr zvuk živej kapely.
Priestor pre víziu
Vďaka širokej škále inšpirácií z punku, indie rocku, grimeu a ďalších typicky britských hudobných žánrov má Slowthai dostatok priestoru pre svoje hudobné vízie. Táto tvorivá odvaha bola odmenená: denník Guardian udelil albumu „UGLY“ päť hviezdičiek z piatich možných, hudobný časopis NME dospel k rovnakému záveru – napriek incidentu pri udeľovaní cien v roku 2020.
Sledovať umelecký vývoj 28-ročného Slowtaia je naďalej vzrušujúce. A kto vie, ako bude znieť jeho ďalší album? V každom prípade „UGLY“ je v istom zmysle vizionárskym dielom.
NMR (foto: press Slowthai)
