SNOWMINE – DIALECTS (MYSTERY BUILDINGS 2014)
V USA prebieha už dlhšiu dobu veľké vzopnutie mladých hudobníkov, ktoré smeruje k méte dosiahnuť úroveň najlepších kapiel éry sixties. Evidentne to robia s nadšením, nekompromisne, nezávisle. Inšpirujú sa najmä folkom, psychedéliou, flower power. Nemyslím si, že je to spiatočníctvo, pretože ich prístup je zväčša inovatívny … a napokon, nie nadarmo sa hovorí, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Avšak jedno zostáva v ich hudbe zachované, čo bolo v hudbe sixties najkrajšie – duch detí kvetov, nápaditosť, fantázia, hravosť, niekedy až detsky nevinná, zvuková pestrofarebnosť, experimentovanie.
Príkladom je skupina Snowmine z Brooklynu. Tá si to inšpiračne na albume Dialects namierila k ošemetnej, riskantnej fúzii, siahajúcej k art rocku Moody Blues, kríženého štýlom Love, orchestrálnou filmovou hudbou, ambientnými náladami, štipkou synthpopu i chrámovým spevom (album bol nahrávaný v kostole). Je to oceán krásnych zvukov – orchester, sláčiky, klarinet, flauta, klavír, syntetizátory. Každá skladba je majstrovské dielo. Grayson Sanders, spevák a skladateľ kapely je synom opernej speváčky, obdivovateľom Stravinského, Bartóka, Ligetiho, Ravela. Ako 22 ročný komponoval symfónie. Podieľal sa na orchestrácii skladby Cover Me (Björk). Album Dialects ma veľmi príjemne prekvapil. V niektorých recenziách som videl i slová „jeden z najlepších albumov roka 2014“. Veru, aj ja nad tým uvažujem, že ho k nim zaradím.
Miroslav Potoček
