Songhoy Blues - Optimisme (Transgressive Records, 2020)
Songhoy Blues je rocková skupina z Timbuktu. Jej názov bol inšpirovaný etnickou príslušnosťou a hudobným žánrom, ktorému sa hovorí desert blues. Sú známi aj ako synovia Mali, priekopnícki umelci, utečenci, ktorí sú zároveň rockovými hviezdami.
Songhoy Blues produkujú hudobný štýl, ktorí vznikal v púšti. Kapela bola založená v meste Bamako po tom, čo boli hudobníci nútení opustiť svoje domovy počas miestneho občianskeho konfliktu. Spočiatku im pomohli Damon Albarn a Brian Eno, pretože ich pieseň „Soubour“ vybrali na kompiláciu „Africa Express – Maison Des Jeunes“. Táto nahrávka sa vynímala medzi ostatnými, čo spôsobilo zvýšený záujem o hudbu tejto skupiny aj za hranicami Mali.
Kvarteto Songhoy Blues na seba upozornilo už debutovým albumom Music In Exile (2015), na ktorom sa producentsky podieľal Nick Zinner zo skupiny Yeah Yeah Yeahs.
V tom čase sa predstavili aj v dokumentárnom filme „They Will Have to Kill Us First“ režisérky Johanny Schwartz. Jeho dej je o hromadnom odchode malijských muzikantov z krajiny po roku 2012, v období po zákaze cigariet, alkoholu a hudby, ktorý v krajine zaviedli islamskí radikáli.
Ich druhý album Résistance bol nahrávaný v londýnskych Pool štúdiách na jeseň roku 2016.
Produkoval ho Neil Comber, ktorý v minulosti spolupracoval so skupinami Django Django, Crystal Fighters alebo speváčkou M.I.A. Na nahrávkach albumu sa inštrumentálne podieľali Nick Zinner, Julian Casablancas a Damon Albarn. Spevom vypomohli Iggy Pop (Sahara), Elf Kid (Mali Nord) a dievčenské elektronické trio z Liverpoolu A Stealing Sheep.
Na novom albume „Optimisme“ Songhoy Blues čelia nástrahám súčasného sveta.
Jeho jedenásť skladieb vychádza z tradícií klasickej malijskej hudby a púštneho blues, pričom všetky majú moderný zvuk.
V piesňach „Badala“ a „Gabi“ sa skupina usiluje o posilnenie postavenia žien a žiada, aby boli odstránené stáročia trvajúce misogynistické praktiky. V skladbe „Worry“ kapela radí mladým i dospelým, že pozitívne vibrácie a vytrvalosť sú najlepším nástrojom v boji proti našim nepriateľom. V piesni „Assada“ skupina ďakuje každodenným bojovníkom, ktorí sa snažia zlepšiť život svojich komunít. V nahrávke „Dournia“ narieka nad nedostatkom súcitu a empatie medzi súčasnými ľuďmi s ohľadom na zvyšujúci sa materializmus a sebectvo. Skladba „Bon Bon“ varuje pred falošnými sľubmi a v piesni „Barre“ skupina nabáda mládež, aby sa zasadzovala o zmenu. V skladbe „Fey Fey“ varuje všetkých tých, ktorí chcú mladých ľudí rozdeliť. Songhoy Blues všeobecne povzbudzujú svojich priaznivcov v boji za lepší svet.
Album produkoval Matt Sweeney z americkej rockovej skupiny Chavez, ktorý v minulosti spolupracoval s mnohými známymi umelcami ako Johnny Cash, Run the Jewels, El-P, Cat Power a Will Oldham.
V Brooklyne všetky nové skladby nahral a zmixoval Daniel Schlett, známy zo spolupráce s The War on Drugs, Modest Mouse alebo GhostfaceKillah.
Songhoy Blues sú typickým príkladom toho, ako sa dá vkusne vyprodukovať hudba s africkými koreňmi aj pre neafrického poslucháča. Ich hudba znie moderne a nadčasovo, o čom sa vás pokúsime presvedčiť v našom vysielaní.
Róbert Gregor (foto: Songhoy Blues, Eric Hobson)
