Správa o slovenskom hudobnom priemysle prináša analýzy aj odporúčania.
Viac ako štyri roky vznikala historicky prvá publikácia tohto druhu, ktorá skúma oblasť hudby ako súčasti kultúry resp. hudobného, v širšom slova zmysle kreatívneho priemyslu. Po prvýkrát je tak na Slovensku oblasť, ktorú odborná, ale aj laická verejnosť skúma predovšetkým po stránke umeleckej, podrobená ekonomickému pohľadu. Predstavuje preto dôležitý medzník v skúmaní kultúry a ukazuje nový pohľad na jej nezanedbateľný ekonomický význam.
Autorom správy je Daniel Antal, CFA – maďarský analytik a ekonomický konzultant, ktorý v súčasnosti pôsobí v Holandsku. Na jeho konte je viacero publikácií, v ktorých sa venuje analýzam kreatívneho priemyslu v Maďarsku ako aj v regióne strednej Európy. Aj Správa o slovenskom hudobnom priemysle prináša analytický pohľad na ekonomické ukazovatele v porovnaní s blízkymi a demograficky porovnateľnými krajinami ako Maďarsko, Rakúsko a Chorvátsko.
Koľko platíme za hudbu?
Vedeli ste, že výdavky jedného obyvateľa na hudobné nahrávky vo vyšehradskom regióne predstavujú 1-¬1,6 eur a medzi týmito krajinami je Slovensko na poslednom mieste? Celkovo je táto úroveň výdavkov veľmi nízka, pre porovnanie v západnej Európe je to 10-¬12 eur a v severnej Európe 12-¬16 eur. Okolo 25% obyvateľov Slovenska sa zapája do bezplatného sťahovania hudby, ktoré je do významnej miery nelegálne.
Čo tvorí príjmy autorov na Slovensku?
Napriek tomu, že digitálna technológia a streamingové služby spôsobili, že sú nahrávky oveľa lacnejšie, hudobný priemysel stále poháňajú živé vystúpenia. Publikum si môže skopírovať všetky nahrávky, každý deň si môže prehrávať všetky skladby, čo však spôsobuje, že živé vystúpenia sú ešte atraktívnejšie. Scéna živej hudby je v 21. storočí pre slovenskú hudbu tým najdôležitejším trhom a živý koncert najvýznamnejším zdrojom príjmov hudobníka. Dôležitým zdrojom príjmov na Slovensku, ale aj v Česku, Poľsku, Maďarsku a Chorvátsku sú vzhľadom na veľmi nízku úroveň fyzických a digitálnych predajov aj výnosy z kolektívnej správy v oblasti tzv. verejných práv a náhrad odmien za rozmnožovanie chráneného obsahu pre osobnú potrebu.
Nahrávanie a fyzické nosiče
Na Slovensku vzniká viac nových nahrávok vo vlastnej produkcii autorov, ako v hudobných vydavateľstvách. Na základe našich výpočtov a odhadov sa domnievame, že ročne sa celkovo nahrá približne 5 000 až 7 000 nových skladieb (produkciu pre reklamný priemysel neberieme do úvahy), väčšinou vo vlastnej produkcii autorov, mimo nahrávacích spoločností. Preto veľký počet z týchto skladieb nemusí byť v rámci kolektívnej správy viditeľný a nikdy sa nedostane do rádií. Predaj nahrávok na Slovensku dlhodobo klesá, pričom globálne znovuzrodenie vinylu v slovenských štatistikách ešte stále nie je badateľné.
Vydavatelia a nahrávky
Typický album nedokáže vygenerovať autorské odmeny; okrem iného nedokáže pokryť ani bežný rozpočet na distribúciu, propagáciu a marketing. Investovanie do hudby je tak veľmi riskantné a nahrávací priemysel podlieha úsporám z rozsiahlej výroby. V populárnej hudbe zvyčajne okolo 90% nahrávok nie je nikdy ziskových a okolo 10% nahrávok musí nahradiť všetky zvyšné investičné výdavky. Dozviete sa aj množstvo ďalších informácií. Napríklad, aké sú špecifiká slovenského hudobného trhu, aký vplyv má hudobná výchova a vzdelanie na návštevnosť koncertov, prečo je dôležitý sledovať ekonomické aspekty hudobného priemyslu, ako je na tom hudobný priemysel v porovnaní s automobilovým aj to, ako slovenský hudobný priemysel vplýva na národné hospodárstvo, čo by sa mohlo zmeniť a mnoho ďalších zaujímavostí. Autor publikácie skúma slovenský hudobný priemysel a slovenský trh z viacerých pohľadov a prináša množstvo exaktných štatistických údajov. V závere publikuje svoje odporúčania pre rozvoj podnikania a taktiež aj v oblasti verejných politík. Jedným z odporúčaných opatrení pre rozvoj hudobného priemyslu je napríklad investícia do hudobnej výchovy špeciálne v segmente stredných škôl.
Prvá časť správy
Hudba ako druh umenia je odrazom našej schopnosti tvoriť, čím sa človek odlišuje od ostatných stvorení. Pod slovom hudba si mnohí z nás vybavia refrén obľúbenej pesničky, alebo notový zápis plný grafických symbolov. Hudba v poslucháčoch zanecháva rôznorodú emóciu, umelecký zážitok, ktorý sa dá len veľmi ťažko popísať, prípadne kvantifikovať.
Okrem umeleckej hodnoty má však hudba a hudobný priemysel významnú ekonomickú pridanú hodnotu, ktorá je v kontexte s kultúrnou hodnotou častokrát opomínaná. Hudba pritom viaže na seba množstvo profesií a služieb: od autorov, hudobníkov, technikov, manažérov až po učiteľov, ktorí v súčte generujú nezanedbateľný dopad na národné hospodárstvo a zamestnanosť.
Vďaka rozsiahlej digitalizácii sa dnes hudobný priemysel stáva masovým medzinárodným trhom plným príležitostí a výziev pre každú konkurencieschopnú ekonomiku. Uvedomujeme si, že pokiaľ majú byť v oblasti kultúrnych politík prijímané zásadné rozhodnutia, je potrebné pracovať predovšetkým s faktami a analýzami, ktoré sú práve v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu na Slovensku len málo dostupné. Ambíciou tejto správy je poukázať na ekonomický prínos hudobného priemyslu doma a v zahraničí, na základe spracovaných verejne dostupných dát, prieskumov a medzinárodných porovnaní a otvoriť tak vecnú diskusiu o jeho budúcnosti na Slovensku.
Vďaka spolupráci medzi organizáciami SOZA, SLOVGRAM, OZIS, Hudobný fond a Hudobné centrum bolo možné v priebehu posledných rokov zozbierať dostatočné množstvo informácií, ktoré poskytujú iný ako len umelecký pohľad na hudbu a všetkých aktérov, ktorí sa
podieľajú na jej vzniku a šírení. Veríme, že táto správa pomôže upriamiť pozornosť všetkých činiteľov, či už v súkromnom sektore alebo v oblasti verejných politík, na ekonomickú opodstatnenosť hudobného priemyslu a prispeje k prijímaniu informovaných rozhodnutí garantujúcich jeho udržateľný rozvoj.
V roku 2014 bolo v Európskej únii približne 700 000 kultúrnych, trhovo orientovaných podnikov, čo zodpovedalo 6,3% všetkých podnikov v celkových podnikateľských službách (okrem obchodných, finančných a poisťovacích činností). Podniky pôsobiace v oblasti KKP zamestnávali približne 2,2 milióna ľudí (samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnanci), v priemere 3 osoby na podnik. Obchodná demografia a štrukturálne obchodné údaje Eurostatu zahŕňajú iba trhovo orientované činnosti, napríklad subjekty, ktoré sú vo veľkej miere dotované štátom (knižnice, múzeá, kultúrne domy) nie sú zahrnuté. Tieto údaje sa používajú v štandardnom dokumente Kultúrna štatistika (Eurostat 2016). Táto správa je vytvorená pomocou databáz CEEMID (Central European Entertainment and Media Industry Databases), ktoré vznikli v rámci medzinárodnej spolupráce SOZA, ďalších organizácií kolektívnej správy a konzultanta tejto správy, za účelom lepšieho merania a informovania o hospodárskych ukazovateľoch hudobného priemyslu a širšieho odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu (Artisjus et al. 2014). V tomto prípade CEEMID kompiluje tie isté štatistiky podrobnejšie z rovnakého základného zdroja Eurostatu.
Najdôležitejšou charakteristikou odvetví kultúrneho a kreatívneho priemyslu je to, že práca v nich nie je organizovaná vo veľkých pracovných jednotkách ako sú továrne alebo podniky vo výrobnej sfére, ale uskutočňuje sa na flexibilnej projektovej báze. Znamená to, že registrované spoločnosti (podniky, firmy) v odvetviach KKP sú celej Európe veľmi malé — v priemere sa jedná o entitu s jednou osobou alebo menej ako piatimi zamestnancami. Pri realizácii veľkých projektov, ako je napríklad festival Pohoda, alebo pri výrobe celovečerného filmu, tvoria tieto mikropodniky dočasnú pracovnú jednotku, ktorá zamestnáva (alebo kontrahuje) stovky alebo tisíce ľudí a stovky malých firiem. To vysvetľuje skutočnosť, že percento kreatívnych firiem v podnikateľskom registri je vyššie, ako ich podiel na obrate všetkých firiem, čo je v rámci Európy približne 5,2%.
Obrat v kultúrnych a kreatívnych odvetviach v tomto období (celková hodnota predaja tovarov a služieb na trhu) predstavoval približne 310 miliárd eur, čo predstavovalo 5,2% obratu celkových služieb, čo je o niečo menej ako podiel počtu podnikov, pretože firmy a podniky v oblasti KKP majú tendenciu byť mikropodnikmi. Krajiny v regióne, vrátane Slovenska a dokonca aj Rakúska, sú v tejto oblasti pod európskym priemerom.
Veľkosť kreatívneho a kultúrneho priemyslu
V nasledujúcich grafoch porovnávame štyri krajiny v regióne. Slovensko a Chorvátsko majú približne rovnako početnú populáciu a národné hospodárstva s podobnou veľkosťou. Najbohatší susedia Slovenska, Rakúsko a Maďarsko majú porovnateľnú veľkosť obyvateľstva, ale Rakúsko má silnejšiu ekonomickú výkonnosť. Obrat, ktorý je fakturovaným príjmom z predaja v tomto sektore, je oveľa väčší v Rakúsku ako v strednej a východnej Európe. Vyššie rozpočty na domácnosť a verejné rozpočty vedú k silnejšiemu dopytu: väčší predaj za vyššie ceny. Obrat je dôležitým ukazovateľom a použijeme ho v našich analýzach vplyvov. V nasledujúcich kapitolách sa budeme pýtať nasledovné: čo sa stane, ak sa do hudobného sektora dostane ďalších 100 tisíc alebo milión eur, alebo bude tento sektor podliehať zvýhodnenému zdaňovaniu? Aký obrat národných príjmov to prinesie? Koľko pracovných miest sa vytvorí, akým spôsobom a kde?
Čo môže byť zdrojom zvýšeného obratu v hudobnom priemysle?
Návrhy týkajúce sa nášho podnikateľského rozvoja naznačujú opatrenia, ktoré by mali prijať SOZA, SLOVGRAM, OZIS, Hudobné Centrum, slovenskí vydavatelia a vydavateľstvá, promotéri koncertov a umelci s cieľom zvýšiť záujem o nich a zvýšiť príjmy od slovenskej verejnosti. Návrhy možných riešení sa nachádzajú v Kapitole 7.2. Predkladané riešenia obsahujú návrhy typu value-for-money (hodnota za peniaze) pre slovenskú vládu a legislatívu. Veríme, že nízke hodnoty obratu v slovenskom KKP je možné zvýšiť lepšou ochranou autorských práv, rozumnejším zdanením, väčším zameraním sa na zručnosti a vzdelanie a dobre zvolenými strategickými iniciatívami v rámci stratégie národného kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Naše odporúčania je možné nájsť v Kapitole 7.3. Súčasný daňový režim v Slovenskej republike vnímame ako veľmi nepriaznivý pre kreatívne priemyselné odvetvia, ktoré sú náročné na prácu, najmä pre priemysel zaoberajúci sa živou hudbou.
Rozumnejšie nariadenie o DPH v súlade s praxou v západnej, severnej a južnej Európe by ponechalo v odvetví dostatočný čistý obrat na investovanie do nových produktov a na ich vývoj. Hudobný priemysel vyžaduje pomerne málo investícií v porovnaní s kapitálovo náročnými priemyselnými odvetviami, ako je výroba automobilov alebo bankovníctvo. Najdôležitejšie investície sa realizujú do kompozícií chránených autorskými právami a do nahrávok chránených vedľajšími právami.
Súčasné postupy potrebné na ochranu autorských práv a s nimi súvisiacich práv a na vyberanie odmien, najmä kompenzácia za neoprávnené, neplatené použitie, sú veľmi slabé v porovnaní so susednými krajinami. Slovenskí autori a interpreti dostanú oveľa menej autorských honorárov ako ich českí, maďarskí a rakúski kolegovia, pretože na Slovensku je oveľa ťažšie, nákladnejšie a časovo náročnejšie vyberať licenčné poplatky.
Jednotlivé odvetvia priemyslu, najmä kreatívne odvetvia, v ktorých prevládajú mikropodniky, si nemôžu vytvoriť svoju vlastnú infraštruktúru. V celej Európe sú investície do základných kultúrnych infraštruktúr realizované alebo koordinované štátom alebo obcami. Kiná v celej Európe a na Slovensku predstavujú úspešný príbeh: vďaka vládou koordinovaným digitálnym prechodom ponúkajú viac filmov, priťahujú viac návštevníkov a produkujú viac príjmov ako v minulom štvrťstoročí. Podobný prechod zastaranej koncertnej infraštruktúry 20. storočia do digitálneho 21. storočia je nevyhnutný na vytvorenie tisícok pracovných miest v oblasti kultúry, v sektore živej hudby. Slovensko by sa malo poučiť z príkladu iných krajín, ktoré pomáhajú malým koncertným sálam, aby si našli svoje postavenie v hudobnom priemysle 21. storočia, ktorý je založený na verejných produkciách.
Pri správnej ponuke v malej, otvorenej ekonomike akou je slovenská, je priemysel vždy lepšie prispôsobený na zvýšenie príjmov z vývozu v krátkodobom horizonte ako na zvýšenie domáceho obratu. Pri súčasných trhových podmienkach je nepravdepodobné, že by si slovenské zvukové nahrávky rýchlo našli odbyt na zahraničnom trhu, ale priemysel zameraný na živú hudbu je veľmi dobre prispôsobený, aby mohol priniesť významné príjmy v prepojení na turizmus. V skutočnosti geografickí susedia Slovenska — Rakúsko, Maďarsko a Česká republika — výrazne zvyšujú turistické Veľkosť kreatívneho a kultúrneho priemyslu výdavky ponukou hodnotných koncertov, opier a festivalov svojim zahraničným návštevníkom. Slovensko si musí nájsť svoje miesto v tejto regionálnej ponuke. V nasledujúcich kapitolách ukážeme podrobný obraz hudobného priemyslu v rámci širšieho kreatívneho priemyslu. Ukážeme, ako je možné premeniť vyšší obrat na vyšší národný dôchodok a nové pracovné miesta a aké investície sú potrebné na to, aby sa slovenský hudobný priemysel nastavil na cestu rastu.
Kúpna sila a dopyt po kultúre
Dopyt po kultúre závisí od rôznych faktorov. Príjmy z hudobného priemyslu závisia od množstva a ceny hudobnej spotreby, čo z iného pohľadu predstavuje sumu peňazí vynaloženú z rozpočtu domácnosti na kultúru a v rámci kultúry na hudbu. Domácnosti na Slovensku majú nižšiu kúpnu silu ako v západnej a sever-nej Európe. To znižuje predaj albumov a výdavky na hudbu celkovo. Domácnosti míňajú menšiu časť svojich príjmov na rekreáciu a kultúru a majú tendenciu míňať viac na základné potreby.
To taktiež znižuje predaj nahrávok a výdavky spojené s hudbou. Ceny sú v strednej Európe nižšie, čo má pozitívny dopad na predaj. To je však viac prípad živej hudby a synchronizácie (spájanie hudobnej zložky s obrazovou). Ceny fyzického nosiča a autorské honoráre za rozmnožovanie majú globálnu cenu a úroveň DPH je vo všeobecnosti v strednej a východnej Európe vysoká. Často neexistuje cenový rozdiel v digitálnych službách. Skladby z Bandcamp-u je možné stiahnuť za rovnakú cenu na celom svete.
Iba niektoré produkty, ako napríklad prémiové predplatné Spotify, berú do úvahy nižšiu kúpnu silu v strednej Európe. Kombinácia týchto troch kúpnych síl poskytuje účinnú kúpnu silu na rekreáciu a kultúru vyjadrenú v parite kúpnej ceny (purchasing price parity — PPP). CEEMID obsahuje všetky premenné, ktoré analyzujú a ukazujú takéto rozdiely. V tejto správe sa snažíme zároveň zohľadňovať subnárodné, ale aj regionálne rozdiely, pretože zatiaľ čo Slovensko alebo Maďarsko sú menej bohaté krajiny ako Rakúsko alebo Holandsko, Bratislava a Budapešť patria medzi najbohatšie trhy na kultúrno-mestskej úrovni v Európe.
Hudba ako odvetvie kultúrneho a kreatívneho priemyslu
Súčasná nomenklatúra KKP má niekoľkých predchodcov: Skupina európskych krajín zvykla tradične zadefinovať kreatívny priemysel, predovšetkým pod vedením britských odborníkov, na základe strategických dokumentov pripravených britským Ministerstvom kultúry, médií a športu v rokoch 1998 a 2001.
Kreativita bola v tejto kultúrnej stratégii nosným prvkom a medzi odvetvia kreatívneho priemyslu bola zaradená aj architektúra, dizajn a reklama. Tento prístup v našom regióne ako prvé nasledovalo Rakúsko. Francúzsko, frankofónne krajiny a ich nasledovníci kládli dôraz na
kultúrne aktivity a kultúrny obsah a sústreďovali sa na špecifické potreby každého kultúrneho sektora. Túto koncepciu neskôr prebrala aj Slovenská republika. Škandinávske krajiny vytvorili vlastnú koncepciu KKP na základe aktívnej skúsenosti s kultúrou v rokoch 2003-2004.
Ďalšia skupina krajín, pod vedením Spojených štátov a WIPO, definovala priemysel na základe autorských práv. V našom regióne zohralo pri definovaní a meraní objemu priemyslu ústrednú úlohu Maďarsko.
Počas ostatných ôsmich rokov sa vyvinula veľká snaha vytvoriť spoločný rámec KKP na globálnej (OSN) a európskej (EÚ) úrovni. Tieto metodické a koncepčné práce zavŕšilo a uverejnilo UNESCO (UNESCO Institute for Statistics 2012) a EUROSTAT. V súčasnosti používa EÚ aj UNESCO zjednotený prístup, ktorý sa uplatňuje aj v hudobnom priemysle. Digitálna agenda EÚ a Zelená kniha o kultúrnom a kreatívnom priemysle (Európai Bizottság 2010) tento prístup v posledných rokoch vyprofilovali a zjednotili. Na základe týchto koncepcií dnes funguje aj rámec európskych grantov v komunitárnom programe EÚ, s názvom Kreatívna Európa.
Zadefinovanie a určenie ekonomickej výkonnosti KKP je v porovnaní s tradičnými priemyselnými odvetviami zložitejšie, predovšetkým z hľadiska získavania dát a ich exaktnosti. Aktuálna globálna aj európska štatistická nomenklatúra mala za cieľ zamerať sa na určenie ekonomickej výkonnosti homogénnych odvetví priemyslu. Pri výrobe automobilov celý hodnotový reťazec zvyčajne zabezpečuje výrobca automobilov a jeho dodávatelia, ktorí sa venujú iba výrobe automobilov.
Vzhľadom na štandardizáciu, komoditizáciu (t.j. proces, keď sa produkty alebo služby stávajú široko dostupnými) a globálnu konkurenciu bývajú takéto firmy vysoko špecializované. Keďže vyrábajú pre svetový trh s úsporami z rozsahu, možno automobilovú výrobu relatívne jednoducho zmerať. Toto je prípad aj veľkých homogénnych odvetví priemyslu v oblasti služieb obyvateľom, najmä ak sú regulované, ako napríklad bankovníctvo, poisťovníctvo alebo poštové služby.
KKP má však tendenciu vyhýbať sa takej vysokej úrovni špecializácie, často slúži veľmi malým, lokálnym trhom a kreatívne sa pripája na rôzne iné ekonomické aktivity. Malá spoločnosť grafického dizajnu môže vytvárať dizajn či ilustrácie pre knižných vydavateľov, hudobných vydavateľov a reklamné agentúry alebo dokonca pre farmaceutickú spoločnosť.
Vydavatelia novín často vydávajú hudobné alebo filmové nosiče ako prílohy, ktoré sú súčasťou predávaných časopisov. Je preto dosť ťažké vytvoriť a interpretovať štrukturálne obchodné ukazovatele KKP, ktoré väčšinou vychádzajú z finančných správ, výkazov o daniach a iných zdrojov dát o spoločnostiach. Zatiaľ čo ziskové spoločnosti v oblasti nahrávacieho priemyslu sú bežne prepojené na triedy a podtriedy SK NACE (Štatistická klasifikácia ekonomických činností v Európskom spoločenstve), v prípade ak vydávajú aj knihy alebo vyrábajú iný doplnkový tovar, čisté tržby z kníh alebo tričiek sa pre štatistické účely neoddeľujú od tržieb za hudobné nosiče. Vo veľkých firmách platia pre odlišné odvetvia obchodnej činnosti aspoň základné požiadavky na výkazníctvo v súlade s Medzinárodnými štandardami finančného výkazníctva (IFRS), zatiaľ čo kreatívne spoločnosti sú väčšinou veľmi malé, a tak robia iba zjednodušené výkazy, obsahujúce oveľa menej informácií ako nájdeme vo výkazoch bežných obchodných spoločností. Všetky tieto špecifiká spoločností pohybujúcich sa v odvetviach KKP spôsobujú ťažiu merateľnosť ich ekonomickej výkonnosti.
Ľudia venujúci sa kreatívnym činnostiam sa nezvyknú špecializovať v rámci existujúcej kategorizácie priemyselných odvetví, ale podľa svojich kreatívnych ideí a schopností. Ako bude zrejmé z neskoršej prezentácie rôznych povolaní hudobníkov, svoje zručnosti používajú pri skladateľskej činnosti a napr. aj pri výrobe relácií a vysielania, vydavateľskej činnosti, žurnalistickej činnosti alebo práci v oblasti vzdelávania.
Výkonní umelci často pôsobia v službách, ktoré sú naviazané na segment reštaurácií a pohostinstiev, napr. formou vystúpení v hoteloch a reštauráciách. Tvoriví ľudia majú tendenciu vytvárať malé kreatívne dielne alebo firmy, ktoré prekračujú hranice tried kategorizácie činností NACE, a tak sa ich zamestnanie veľmi ťažko definuje vo vzťahu k existujúcim kategóriám oficiálnych štatistík. Z uvedených dôvodov je možné vnímať pojem KKP ako pomerne nejasný. Pre jeho lepšie pochopenie je potrebné zmapovať prienik rôznych kreatívnych ekonomických činností naprieč triedami NACE.
Výkon kreatívneho povolania je rozptýlený okolo rôznych ekonomických štatistických oblastí, čo vytvára množstvo mýtov a nedorozumení. Tomu sa dá zabrániť dôkladnou analýzou informácií agregovaných z viacerých zdrojov, ktoré nájdeme v tejto správe.
Ďalším celoeurópskym problémom je zjednodušená podoba alebo úplná absencia finančných a štatistických výkazov realizovaných malými spoločnosťami. Národné štatistické systémy (vrátane SR) zbierajú ekonomické ukazovatele a ukazovatele o zamestnanosti od spoločností s viac ako piatimi zamestnancami s mesačnou, štvrťročnou alebo ročnou periodicitou. Menšie firmy sa do prieskumov dostanú len v náhodných vzorkách – toto je prístup, ktorý je použitý v tejto správe. KKP v západnej, ako aj strednej a východnej Európe má tendenciu existovať skôr vo forme malého podniku s menej ako piatimi zamestnancami. Zároveň, pracovníci pôsobiaci v rámci KKP obvykle zvyknú pracovať v netypických podmienkach, často majú viacero zamestnaní, a preto nie sú súčasťou bežných štatistických výkazov.
Ďalším problémom v Európe je skutočnosť, že malé podniky nielen vytvárajú zjednodušené finančné správy, ale majú zjednodušené štatistické vykazovanie a sú vyňaté z mnohých zbierok štatistických údajov. Napríklad na Slovensku iba spoločnosti s viac ako 20 zamestnancami alebo s obratom 3,5 milióna eur vykonávajú úplne vykazovanie o zamestnanosti a typické entity v KKP vykazujú iba štvrťročné správy alebo, ak nie sú súčasťou obchodného registra, ich činnosti sa len odhadujú (Slovakia 2014). V prípade ďalších ukazovateľov sa podniky s obratom menej ako 5 miliónov eur alebo 20 zamestnancov skúmajú len na základe náhodného výberu (Slovakia 2016). Typická veľkosť subjektu v rámci hudobného priemyslu je 1-2 ľudia a neregistrované aktivity sú tiež veľmi častým javom.
Z tohto dôvodu sú priemyselné združenia vyzývané k tomu, aby vytvorili vlastné prieskumy. Tento prístup sme uplatnili pri príprave tejto správy a v spolupráci s organizáciámi SOZA, Hudobné centrum, Hudobný fond, OZIS a Slovgram sme uskutočnili jedinečný prieskum. Z uvedeného dôvodu obsahuje táto správa bohatšie informácie ako má k dispozícii.
Štatistický úrad Slovenskej republiky. Po európskych štatistických reformách v roku 2014 sa však výrazne zmodernizovala aj slovenská národná štatistika. Na začiatku práce na našej správe sme mali prístup k oveľa menšiemu množstvu informácií ako v momente jej finalizácie. Zvolený metodický prístup je v súlade so štatistickými odporúčaniami Eurostatu v zmysle záverečnej správy projektu ESSnet kultúra a realizovaný v záujme dosiahnuť súlad s európskymi prieskumami. Zjednodušený prístup uplatňovaný v mnohých správach o KKP a opierajúci sa o odhady z národných štatistických správ môže byť často chybný, pretože sa snaží získavať informácie zo zdrojov, ktoré takéto informácie nezbierajú priamo od kreatívnych podnikov a ľudí venujúcich sa kreatívnym činnostiam. Priekopnícke snahy tejto správy v rámci prieskumu situácie v strednej Európe a na Slovensku ukazujú cestu vpred k vytvoreniu spoľahlivých informácií o trhu a zamestnanosti, vrátane možnosti vytvorenia Satelitného účtu kultúry so správnymi vstupnými údajmi.
Meranie potenciálu KKP je náročnou výzvou, ale vzhľadom na vysoký daňový potenciál, zamestnanosť v KKP a relatívne vysokú pridanú hodnotu takýchto ekonomických činností, vyvíja čoraz viac členských krajín EÚ systematické úsilie merať výkonnosť KKP. Krajinám, ktoré sú priekopníkmi v týchto iniciatívach štátnej politiky, osobitne Veľkej Británii, Francúzsku alebo v rámci strednej Európy Rakúsku, trvalo 4-5 rokov, kým vytvorili a publikovali podrobné a presné prehľady o tomto priemysle. Keďže KKP väčšinou nie je súčasťou všeobecnej klasifikácie ekonomických štatistík, hlavné odvetvia KKP, predovšetkým hudobný, filmový, knižný alebo reklamný priemysel, často vykazujú svoju ekonomickú výkonnosť spôsobom, ktorý je vyslovene špecifický pre dané odvetvie.
Jedným z cieľov tejto správy, je prispieť k úsiliu Slovenskej republiky vytvárať vysoko kvalitné štatistiky o kultúre za oblasť KKP, najmä pokiaľ ide o náhľad do metodológie a špecifický, hudobne zameraný obsah, predovšetkým v oblasti hudobného vydavateľského priemyslu, rozhlasového a televízneho vysielania, oblasti kolektívnej správy autorských práv a ostatných segmentov týkajúcich sa múzických umení. Keďže pre KKP chýba všeobecne aplikovateľný rámec, táto správa používa pre hudobný priemysel model troch tokov príjmu, ktorý sa často používa v americkom aj európskom priemysle.
Hudobný priemysel a toky príjmu
Model troch tokov príjmov (Three income streams model) je základným modelom hodnotového reťazca, ktorý vyvinuli v USA (Hull et al. 2011) a ktorý prijalo Spoločné výskumné stredisko Európskej komisie pre potreby politík európskeho KKP (Leurdijk and Ottilie 2012). Aby sa model troch príjmov dal aplikovať v strednej Európe, pre účely tejto správy v ňom boli realizované drobné úpravy. Svetlomodrá vsuvka na graf 1.2 zvýrazňuje iné súčasti KKP, ktoré majú prepojenie na hudbu, ako napríklad výroba a predaj hudobných nástrojov, atď.
Kým v pôvodnom americkom modeli sú hudobné nahrávky “hlavným” tokom príjmu, momentálne, najmä v strednej Európe, je pre typického hudobníka najvýnosnejším tokom príjem zo živých vystúpení. Tok autorských honorárov je historicky najstaršou, tradičnou a v rámci tejto správy prvou súčasťou analýzy hudobného priemyslu, do ktorého patria toky výnosov z použitia hudobných diel od hudobných vydavateľov a od ochranných autorských organizácií kolektívnej správy akou je na území Slovenska SOZA – Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam. Pojem vydavateľský tok (publishing stream) používaný v USA bol vzhladom na významné postavenie organizácií kolektívnej správy (OKS) v Európe pre potreby tejto správy upravený do podoby toku autorských honorárov.
Hudobný priemysel sa začal štiepiť v roku 1909, keď Najvyšší súd USA zamietol autorskoprávnu ochranu pre fonografické valčeky. Fonografický priemysel, ktorý od valčekov prešiel k platniam a neskôr k CD a digitálnym albumom, získal ochranu duševného vlastníctva vo forme práv súvisiacich s autorským právom. Využívanie práv súvisiacich s autorským právom vytvára pre výrobcov zvukových nosičov a pre hudobníkov, ktorí si diela nahrávajú sami (tzv. samovýrobcovia) osobitný zdroj príjmov. Práva súvisiace s autorským právom k hudobným nahrávkam zastupuje na území Slovenska OKS Slovgram. Od 30-tych rokov minulého storočia nahrávací priemysel na celom svete výrazne predstihol podnikanie hudobných vydavateľstiev a stal sa dominantným zdrojom výnosov v hudobnom priemysle až do roku 2000.
V rokoch 2000-2010 prinášal najväčšie výnosy na mnohých rozvinutých aj nových trhoch tok príjmov zo živých vystúpení, ktorý je osobitne dôležitý predovšetkým v strednej Európe. Tok príjmov zo živých vystúpení veľmi výrazne vstupuje do segmentu zamestnanosti, keďže živé vystúpenia vytvárajú pracovné miesta v doprave, na miestach konania podujatí (festivaly, koncerty), na miestach ubytovania, v súvisiacich službách stravovania a občerstvenia, keď prevádzka mnohých týchto podnikov je ťažko predstaviteľná bez reprodukovanej alebo živej hudby.
Živá hudba tak sekundárne podporuje rozvoj potravinárskeho a nápojového priemyslu, ktorý je po stavebníctve druhým najväčším európskym zamestnávateľom (segment naviazaný na cestovný ruch je zároveň veľkým exportérom služieb). Pri živých vystúpeniach vysporadúva autorské odmeny ich usporiadateľ prostredníctvom príslušnej organizácie kolektívnej správy autorských práv. Práva súvisiace s autorským právom sa v tomto prípade neuplatňujú, pokiaľ sa živé vystúpenia nenahrávajú a nevydávajú na zvukových alebo zvukovo-obrazových nosičoch.
Tok príjmov z autorských honorárov, príjmy z autorských odmien a hudobno-vydavateľskej činnosti
Najstarším a analyticky prvým tokom príjmov hudobného priemyslu je tok autorských honorárov. Tok autorských honorárov čerpá z hudobných diel od momentu ich vzniku. Hudobné diela a ich texty sú síce chránené autorským právom od momentu ich vzniku, avšak diela, ktoré nie sú registrované nemožno účinne chrániť pred pirátstvom a systematicky ich komerčne využívať.
Cieľom registrácie diel je jasná identifikácia diel a ich licencovaného a nelicencovaného použitia. V Európe registráciu hudobných diel vykonávajú národné autorské ochranné organizácie, tzv. organizácie kolektívnej správy. V Slovenskej republike je touto organizáciou Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA).
Národné databázy sú celosvetovo združené v globálnej databáze CIS-Net, spravovanej Medzinárodnou konfederáciou spoločností autorov a vydavateľov CISAC, ktorej je SOZA členom od roku 1970. Na Slovensku je pokrytie repertoáru SOZA v CIS-Net prakticky 100%; nové diela sú po registrácii označované identifikátorom ISWC (unikátny medzinárodný kód pre hudobné diela — International Standard Musical Works Code) a v krátkych intervaloch sa nahrávajú do globálnej databázy. Prostredníctvom tejto databázy vie SOZA rovnako účinne identifikovať použitie zahraničného repertoáru na území Slovenska.
Kompletnú správu si môžete prečítať tu: Správa o slovenskom hudobnom priemysle
Zdroj článku: SOZA
