Po správe, že speváčka a hráčka na mbiru Stella Chiweshe stavia v rodnom Zimbabwe kolektívne centrum Chivanhe, nasledovala ďalšia…
Ďalšia správa nie je o nič menej prekvapivá: label Piranha znovu vydal jej priekopnícky album album „Ambuya“, na ktorom kráľovná mbiry za sprievodu legendárnej britskej skupiny 3 Mustaphas 3 svetu pred 33 rokmi prvýkrát predstavila zvuk magického nástroja spojeného so starobylými rituálmi a protikoloniálnym odbojom.
Napriek požehnanému veku (tento rok Stella oslávi sedemdesiatpäťku) sa Ambuya Chinyakare, čiže Babička tradičnej hudby, vraj cíti dostatočne čulá na to, aby sa ujala úlohy projektantky, finančnej riaditeľky a stavbyvedúcej, pretože si vybudovaním centra, zameraného na tradičnú kultúru národa Shona spojenú s mbirou, plní celoživotný sen.
„Každému umožní uniknúť šialenstvu civilizácie a prejsť liečebným procesom. Mbira lieči a v duši nastoľuje mier,“ odkazuje Stella vopred všetkým budúcim návštevníkom, je jedno akej národnosti, z akej kultúry a akého svetonázoru.
Na spoločné napojenie má totiž Stella osvedčený recept: stačí byť za zvukov mbiry ticho, pretože keď ľudia mlčia, dokážu byť vraj omnoho múdrejší a oveľa lepšie sa medzi sebou dohovoria.
Mbira dza vadzimu, skrátene mbira, znamená hlas predkov. Vek drnkacieho nástroja, ktorému pristane slovenský preklad palcové piano, odhadujeme na tisíc rokov. Tento nástroj predstavuje symbol tradičnej kultúry národa Shona zo Zimbabwe. V princípe ide o drevenú skrinku s kovovými pružnými lamelami, ktorá sa rozozvučí hráčovým palcom a ukazovákom. Stella však najčastejšie hrá na mbiru, ktorej ozvučnicu tvorí vysušená tekvica a keď sa jej kedysi spýtali na tajomstvo zvuku, odpovedala: „Nepoznám ho, moje ruky sú ukryté vo vnútri a tam je tma.“
Mbira umožňuje zahrať prepletajúce sa melodické reťazce v synkopovaných rytmoch, cyklicky sa opakujúcich ako u minimalizmu, do ktorých vstupuje spev na báze zvolania a odpovede.
Niekoľkohodinové extrémne opakujúce sa skladby potom vytvárajú atmosféru, ktorej postupne podliehajú ako hudobníci, tak publikum. Bežnému poslucháčovi môže stály rytmus bez medzihier najprv robiť problémy, pretože v ňom nedokáže vnímať donekonečna sa opakujúce melódie, v tom ale práve spočíva čaro mbiry, schopnej vás preniesť cez priestor a čas.
Tiež priebeh celonočného duchovného obradu Bira určujú hypnotické melódie drnkacieho nástroja. Pomôžu vám dostať sa do liečivého tranzu, zatúlať sa do iného vesmíru alebo, ako hovorí Stella, telefonicky vás spojiť s duchmi vašich predkov, pričom médiom je práve mbira. Nezaobídu sa bez nej žiadne rodinné oslavy, svadby, krstiny a obľúbené sú koncerty určené pre meditatívne rozjímanie.
Však to skúste sami: Stella nedávno zverejnila hodinový koncert Mbira Trip, nahraný na morskej pláži v Taliansku.
Stala sa všeobecne prvou virtuózkou na mbiru v národe Shona, v ktorom bol status ženskej hráčky až do 60. rokov minulého storočia neprijateľný. Vtedy navyše koloniálna správa považovala mbiru za nebezpečný, teda prísne zakázaný nástroj.
Keď Zimbabwe získalo v roku 1980 nezávislosť, patrila už Stella medzi najrešpektovanejšie hráčky v krajine. Do sveta sa vydala s národným hudobným súborom a nakoniec sa usadila v Berlíne, kde dodnes napoly žije a kde v roku 1987 vydala album „Ambuya“, pasujúci ju okamžite na medzinárodnú hviezdu a na ktorom je dodnes platná každá nota.
Nečakané nástrojové kombinácie.
Tak jednoducho všetko ale nešlo. Doteraz totiž bola zvyknutá hrať sama a zrazu jej navrhli sprievod kapely, ku všetkému britskej. „Dobre, skúsim to. Robia to iní, tak prečo nie ja,“ povedala si vraj Stella, ale presadila si dvoch muzikantov zo Zimbabwe. A to nebolo všetko: za prelomový album sa nepovažuje len pre súhru mbiry a elektrických gitár, ide o prvú nahrávku zahŕňajúcu marimby. „Od trinástich rokov som zvuk marimby počula v hlave, až v Berlíne som ho ale z nej dostala von,“ vysvetlila Stella doteraz neexistujúcu nástrojovú kombináciu.
Rozprávanie o balkánsko-punkovej legende 3 Mustapha 3 by bolo na knihu. Dodajme poriadne napínavú, pretože fiktívny príbeh kmotra world music začal kedysi v Londýne, kde členovia rodinného klanu Mustapha z balkánskeho mestečka Szegerely vyliezli celí skrehnutí na medzinárodnom chladiarenskom kongrese z chladničiek. Pod prezývkami strýkov sa skrývali Lu Edmonds, Collin Bass alebo Ben Mandelson. Vodiča im na cestách po Európe robil Christoph Borkowski.
Pre neznalých a v rýchlosti: ide o mená dodnes nesmierne vplyvných hudobníkov, producentov a organizátorov veľtrhu Womex. „Stella bola tak láskavá, že nás pozvala do svojho hudobného vesmíru. Dobrá vec na tom bola, že to pred nami nikto neskúšal, takže nemohol povedať, aha, takto sa to nerobí,“ zaspomínal po rokoch o natáčaní albumu „Ambuya“ gitarista Ben Mandelson, dobre známy aj z účasti na Czech Music Crossroads.
Od tradície k vlastným skladbám.
Od tradičného repertoáru Stella prešla ku skladaniu vlastných skladieb. Mala na to pádny dôvod. Keby totiž zostala iba u tradičných duchovných skladieb, mohla by vraj – dokonca aj v Berlíne – prebudiť zlých duchov a vyvolať nežiaduce javy. Tie naopak hráčom na mbiru pomáhali v časoch chimurengy čiže národnej partizánskej vojny proti režimu v Zimbabwe: na utajených obradoch dodávali bojovníkom silu a pomáhali mobilizovať národ.
Album „Ambuya“ otvára skladba „Chachimurenga“, ktorú Stella napísala ako prosbu o skončení apartheidu v susednej Južnej Afrike. „Dnes pieseň nevolá po boji, ale po zjednotení a spoločnom spievaní ľudí, ktorí sa nepoznajú, ale pre dobro veci by sa spoznať mali,“ tvrdí Stella.
Najväčšia žijúca hráčka na mbiru je preslávená tým, že žiadnu z piesní nikdy nezahrala dvakrát rovnako, to pretože ich považuje za živé veci, ktorými bola obdarovaná a pri prelete oceánu vraj jednu dokonca venovala morskej panne, bez toho aby si toho na palube lietadla ktokoľvek všimol.
Jiří Moravčík a NMR (foto: Camille Bokhobza, Maria Svidryk)
