Zostali len dvaja – speváčka Nicola Kearey a gitarista Ian Carter – ale na tom nezáleží. Stále pre nich platí, že hrajú hudbu, pretože vraj musia.
Stick In The Wheel hrajú hudbu vraj preto, aby prinútili ľudí uvedomiť si, že za všetko zlé, čo sa dnes deje, si môžu sami, pretože zabudli, akí boli.
„Nič sa nemení, stále sme v situácii, kedy nám vládne aristokracia, pre ktorú platia iné pravidlá ako pre nás,“ tvrdia punkoví proletári a expresívny zvuk albumu „Hold Fast“ nasvedčuje tomu, že miera naštvania u nich nepoľavuje. Nie nadarmo sa ich hudba prezýva „folk s hnevom, chtíčom a krvou“, avšak u slova folk sme už veľmi na vážkach. Valí sa na nás totiž úplne nefolkový útok rockových gitár, psychedélie, syntetizátorov, temného dubu, drone a spevu zmutovaného auto-tune, strašiaceho obzvlášť hrozivo v elektro-futuristickej skladbe „Forward“.
Dvojica Stick In The Wheel tiež varuje, že nejde o to, či súčasnú pandémiu naočkovanú stúpajúcim nacionalizmom prežijeme, ale ako ju prežijeme.
Takže žiadne obvyklé „good luck“, namiesto toho sa dočkáme upravenej verzie starej námorníckej mantry používanej pred búrkou: hold fast; niečo ako „rýchlo sa niečoho pevne chyť“. Môže byť totiž ešte horšie …
Až na tri prevzaté skladby čerpajú z minulosti iba námety.
Upravili si texty viktoriánskych básnikov, zalistovali v stredovekej zbierke poézie „The Exeter Book“ alebo v diele Rudyarda Kiplinga. Nicola neraz spieva v pôvodnom dialekte predmestskej galérky, alebo sa inšpiruje židovsko-rómskym jazykovým mišmašom.
V londýnskom gay slangu Polari odspievaná skladba „Villon Song“ je v návale bubnovania hosťujúcej Sian Monaghan, z liahne Sleaford Mods a Budg & Snudg s akordeónom Johna Kirkpatricka, s nami mláti ako ranní Pogues. Vracia sa do 17. storočia a nesie známky irónie: pripomína, že kúsok od slávnej Oxford Street preplnenej obchodmi s luxusným tovarom, bolo kedysi kráľovské popravisko Tyburn Tree, fungujúcom do osemnásteho storočia ako masová zábava pre tisícové davy.
Album „Hold Fast“ je kolekciou piesní, pri počúvaní ktorých si uvedomíte, že počúvate niečo úplne výnimočné.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Stick In The Wheel)
