Stornoway – Bonxie (Cooking Vinyl 2015)
Čím som starší, tým rýchlejšie mi uteká čas. Veď o prvom albume Stornoway som písal včera. A … nebolo to včera. To už odvtedy ubehlo päť rokov? Všimol som si ho tak, ako stovky iných debutových albumov v minulosti, ktoré ma zaujali. Bez odporučení, len na základe hudby. Čo ma na ňom zaujalo? Pekný indie folk, indie pop. Na tom by nebolo nič zvláštne, podobnej hudby je vo svete ako listov na stromoch, lenže Stornoway sú Angličania a u nich aby človek v posledných rokoch hľadal niečo kvalitné a originálne pod lupou, možno už aj pod mikroskopom. Nechápem, čo sa s nimi deje, čím to je, či zleniveli, alebo sa ich umelecké gény zdeformovali, ale prestali u nich rásť nové dobré kapely rýchlosťou húb po daždi. Už to nie je anglická scéna sixties, seventies, eighties. Ani Stornoway nie sú zjavením, no občas sa im podarí zložiť dobrú skladbu. Preto si ich nechávam v rezerve na horšie časy.
Práve počúvam ich nový album Bonxie. Prvá skladba Between The Saltmarsh and The Sea začína trúbením lodí, more, čajky. Ich spevák Brian Briggs mi trošku farbou hlasu i prejavom pripomína Tima Bootha zo skupiny James. Druhá skladba Get Low – klasika, typický britský indie pop s odvolaniami na minulosť, miestami happy beatovú. Príjemné, no čakám na niečo, čo ma oblaží spôsobom, keď si to budem chcieť vypočuť znovu. Štvrtá pieseň The Road You Didn’t Take má k tomu blízko. Očakávam teda, že krivka pesničkárskej nápaditosti pôjde ešte hore. Lenže naopak, klesá. Bohužiaľ, zdá sa, že Stornoway nebudú druhí The Smiths. Rozhodne nie so skladbami na tomto ich novom albume. Oproti volovinám, ktoré sa v posledných rokoch na nás valia z britského singlového rebríčka je to božská ambrózia, no oproti tomu najlepšiemu, čo sa teraz deje vo svete, je to šedivé. Vkusné piesne, no chýba im aranžérske a melodické iskrenie, a možno i dnes také potrebné fúzie žánrov. Pre mňa je tento album sklamaním. Nie div, že sa mi dianie na anglickej scéne už ani nechce sledovať, pretože takéto sklamania zažívam s mladšími anglickými kapelami už roky rokúce. Asi to bude naozaj tak, ako sa hovorieva – každý chvíľku ťahá pílku. Angličania ju už dávno neťahajú. Preto sa čudujem ľuďom, ktorí sa ich zubami nechtami držia. Dobre, že som si Bonxie nekúpil, len vypočul. Žiadal by som storno.
Miroslav Potoček
