Autorom hudby vo výnimočnom dokumente „Let Domov“ je Dalibor Kocián alias Stroon. Oceňovaný multiinštrumentalista a producent, ktorý na slovenskej hudobnej scéne pôsobí viac ako dekádu, prekračuje hudobné žánre rôznymi smermi.
Stroon tentokrát spolupracoval s českými filmármi – režisérom Tomášom Bojarom a strihačom Šimonom Špidlom. Ako sám povedal, v rámci audiovízie šlo o ideálnu spoluprácu. Okrem iného pracoval aj s flautami a tubami z prvej scény filmu, ktorou je rozcvičovanie sa vojenskej kapely; všetko ale v „Stroonovskom“ duchu. Silný príbeh československých letcov RAF Františka Fajtla a Filipa Jánského, ktorí sa po obsadení Československa pridali k zahraničnému odboju, prináša od 27. októbra 2022 do slovenských kín spoločnosť Filmtopia.
„Práca na hudbe pre film Let domov bol proces, ktorý bol pre mňa neskutočne napĺňajúci a dával mi všetku slobodu, ktorú autor potrebuje. O tom svedčí aj fakt, že množstvo vytvorenej muziky by vystačilo takmer aj na dva filmy. Režisér Tomáš Bojar uviedol už v prvej explikácii k filmu svoju jasnú predstavu o hudbe. Tá by mala pozostávať takmer výlučne zo zvukov nachádzajúcich sa v použitých dobových záberoch,“ povedal Stroon o spolupráci na filme Let domov, ktorý vošiel do českých kín pod názvom Good Old Czechs.
Režisér Tomáš Bojar a strihač Šimon Špidla vnímali ako zásadné zvuky pre kompozíciu hudby flauty a tuby z prvej scény filmu, ktorou je rozcvičovania sa vojenskej kapely.
„Keďže určitým podpseudonymom mojej umeleckej entity je okrem Stroona aj Plochár, využil som na prácu s týmito zvukmi práve moju záľubu v ambientných plochách. Aj jednoduchý tón flauty a tuby, obohatený o praskot, šum a zrno z archívnej zvukovej stopy sa dá vnímať ako plocha, ktorá poskytuje priestor vytvárať scénickú hudbu pre film. A práve takéto vnímanie zvuku som pri tvorbe hudby využil,“ priblížil tvorivý proces Stroon.
Okrem podkladu použil hudobník aj sample mužských vokálov a sláčikových nástrojov, tentokrát ale ako farby a nie ako sólové nástroje.
„K tomu som pridal kick a jemné syntetizátory ako ďalšie vrstvy. V niektorých momentoch sú pôvodné zvuky flauty a tuby len „pitchshifnuté“ (je zmenená ich výška tónu), v iných momentoch vytvárajú akordy a harmónie, alebo sú efektované a je ich ťažšie rozpoznať. Takto som pristupoval aj k ostatným zvukom, ktoré Tomáš so Šimonom navrhovali – sample z orientu, zvuk kaťuše, bubon légií, ale aj idea zaranžovania skladby „Ktož jsú boží bojovníci“ v „Stroonovskom“ duchu,“ doplnil. Spoločnou ideou ostávalo z daných zvukov vytvoriť novú hudbu, sprevádzať diváka dejom filmu a nerušene umocňovať jeho prežívanie.
Stroon je už viac než dekádu pulzujúcim elementom na slovenskej hudobnej scéne.
Nie len vďaka vibrafónu, ktorý je jeho hlavným nástrojom, ale tiež vďaka škále projektov a spoluprác, do ktorých vkladá svoj rukopis. Zasnenosť, kontemplácia, snaha o beztiažnosť, konceptualita – také sú idey v jeho hudbe. Modalita, rytmické štruktúry, minimalizmus, skreslenie, synthové plochy a protomelodika – to všetko je zas jeho hudba sama. Jeho hrania naživo, ale i produkcie sú špecificky vytvárané podľa miesta, času, obecenstva i daného projektu, čoho výsledkom je zmes elektro-akustických kompozícií, ktoré majú snahu objavovať nové horizonty a sprostredkovať imerzivný zážitok.
Unikátny dokumentárny film českého režiséra Tomáša Bojara Let Domov tvoria výlučne vzácne dobové zábery a obohacuje ho jedinečné spracovanie, obrazy udalostí, ktoré sa nikdy nemali stať. Skutočný príbeh prežíva publikum cez rozprávanie dvoch vojnových letcov Františka Fajtla a Filipa Jánského (vlastným menom Richard Husmann), ktorí po tom, ako nacisti obsadili Československo, utiekli z okupovanej vlasti, aby mohli za ňu bojovať. Z Nemecka do Poľska, cez Francúzsko, boje o Britániu, do Sovietskeho Zväzu, na Slovensko a späť do oslobodenej Prahy. Odmietli ustupovať zlu a pritom sa modlili, „aby tá hnusná, svinská vojna skončila“.
Fajtl (20. 8. 1912 – 4. 10. 2006) a Jánský (4. 9. 1922 – 29. 7. 1987), každý po svojom, hovoria aj o veľkých drámach na oblohe, aj o tých malých, niekedy zdanlivo banálnych, ale nemenej dôležitých „drámach“ na zemi. To, ako zobrazujú vojnou zasiahnutú Európu, je veľmi autentické, zrozumiteľné a stále aktuálne.
Oficiálna synopsa filmu
Odysea českých letcov vojnovej Európy Františka Fajtla a Filipa Jánského. Dvaja statoční československí letci druhej svetovej vojny. Prvý stíhač, druhý strelec. Prvý korektný gentleman, druhý trochu „rošťák“. Obaja slúžili najprv na západnom a potom na východnom fronte. Obaja boli bez akýchkoľvek veľkých slov pripravení prinášať obete. A obaja boli aj mimoriadne citlivými pozorovateľmi okolitého sveta. Zaujímali ich veci veľké i malé, vznešené i všedné. Vo filme nás tak títo dvaja „dokumentaristi“ postupne sprevádzajú vojnovou archívnou krajinou Nemecka, Poľska, Francúzska, Veľkej Británie, Orientu, Sovietskeho zväzu a Slovenska. Ukazujú nám, aké to bolo utiecť z okupovanej vlasti, aby nacistom mohli konečne všetko „poriadne oplatiť“. Ako potom pred každým štartom museli premáhať strach zo smrti a po pristátí oplakávať padlých kamarátov, ale i oslavovať ďalší požičaný čas na zemi. Ako si postupne zvykali na život v cudzích krajinách, učili sa chápať tamojšie zvyklosti a s humorom ich reflektovali. Ako síce vytrvalo odmietli ustupovať zlu, ale ako sa už po rokoch vysilujúcich bojov aj modlili, „aby tá hnusná, svinská vojna skončila.“ Boli to ľudia skromní, neokázalí, obetaví, a pritom veľmi vtipní – skrátka naozajstní Good Old Czechs. Preletieť s nimi nepokojným vojnovým svetom je tým pádom číra radosť.
Zutana Golianová a NMR (foto: press Stroon)
