Suistamon Sähkö – Etkot, pectopaн ja etnoteknoa (Kihtinäjärvi Records 2018)
Chlap sa zappovskými vrkôčikmi, druhý v priesvitnej blúzke a ženy … no, u nich už myslíme na to, či naozaj nie sú oblečené viac bláznivo ako je zdravé.
Spolu zjavne Suistamon Sähkö holdujú pre „crazy show“ a vlastne prečo nie, potreba zhadzovať relikvie a odstreľovať tradície je v krajine, ktorá dala svetu oveľa väčšie bláznovstvá ako hip-hop-trad-electro kvarteta Suistamon Sähkö (Electricity of Suistamo), dosť bežné a takmer vždy s výbornou hudbou na pozadí.
A to s dosť podvratnou: keď po rozbitých cestách ruskej časti Karélie, ktorá kedysi patrila Fínsku, dnes prechádza štvorica autom a nevyzerá to, že by pritom šetrila s vodkou, napadne nás legendárny koncert Leningradských kovbojov s Alexandrovcami, doslova diabolský výron irónie režiséra Aki Kaurismäkiho.
Akordeonistka Anne-Mari Kivimäki do mesta Suistamo, kam rovnako ako do Karélie ruská vláda až do 90. rokov zakázala vstup cudzincom, prišla v roku 2011 študovať tamojšiu hudbu. Na Sibeliovej akadémii zakončila štúdium diplomovou prácou Suistamo – Laboratórium tradície, prenesenou napríklad na album Ilja.
Vytiahla sa tiež s koncertnou verziou s využitím archívnych záznamov a moderného tanca.
Pozor, pekne bláznivou a čiastočne elektronickou, ako v nadväzujúcom skvelom projekte Puhti – noirfolkovej groteske s tanečnicou a raperkou menom Reetta-Kaisa Iles. Odtiaľ už obe nemajú ďaleko k hudobno-showmanskej vizualizácii „divokého Východu“ akú s programátorom a bývalým cirkusantom Eero Grundströmom a spievajúcim tanečníkom Tuomas Juntunenom predvádzajú v Suistamon Sähkö pod plagátovým lákadlom: New Karelian dance music with electronics.
Zatiaľ čo prvý album Electricity of Suistamo pripomenul dávnu krivdu – po Zimnej vojne nútený odsun Fínov z Karélie – dvojka a trojka už pracujú so štipľavými poznámkami o krajine riadenej kafkovskou byrokraciou, kam z ničoho nič vpadla jednotka Fínov s bláznivými kostýmami bez zodpovednosti za nerešpektovanie histórie. Skvelá kombinácia akordeónu, sólových i värttinovských vokálov, direktívnych elektrobeatov, ozvien karelskej tradície, hip hopu a vynaliezavých samplov vrcholí skladbou Tampere, pripomienkou sto ročnej nezávislosti Fínska a výzvou: „Let ‚dance, not war.“
Jiří Moravčik (foto: press)
