SUN KIL MOON – UNIVERSAL THEMES (Caldo Verde 2015)
O Markovi Kozelekovi, frontmanovi sanfranciských folkových bardov Sun Kill Moon, bola reč prednedávnom pri príležitosti recenzovania novej platne Modest Mouse. Obe kapely totiž majú spoločné hudobné zmýšľanie, čo v roku 2005 vyústilo do albumovej pocty Tiny Cities, na ktorej Mark Kozelek spolu so svojimi kamarátmi nahrali výhradne cover verzie skladieb spomínaných indie rockerov. Sun Kill Moon však nezostali „len“ pri vydarených, skôr chilloutových cover verziách. Kozelek sa činil aj samostatne, pred dvoma rokmi nahral a vydal hneď tri albumy po sebe. Aj so skupinou Sun Kill Moon má početnú diskografiu, ku ktorej ešte môžeme prirátať staršiu kapelu Red House Painters, v ktorej pôsobil ako líder, spevák, gitarista a producent v rokoch 1989 – 2001. V nej prvýkrát predstavil svoj pesničkársky talent, sústredený veľakrát na autobiografické skladby. Na novom albume „Sun Kill Moon – Universal Themes“ spojil sily so Stevom Shelleyom, bubeníkom Sonic Youth a do kapely priniesol dohromady osem nových skladieb. Ak by sa vám zdalo, že tento počet by mohol byť vhodný skôr na EP platňu, ako na samostatný radový album, berte na vedomie, že jednotlivé skladby majú približne 9 minút, najkratšia vyše 6 minút. Je to pekné a poctivé americké pesničkárstvo – minimalistické aranžmány, miestami prvky špinavého garážového rocku, meditatívne „sylvianovské“ odbočky, hovorené pasáže.
Každá skladba plynie svojím (väčšinou) pomalším tempom, v rámci ktorého vyniká aj Kozelekov spev, aj súhra akustických nástrojov, ktorá predstavuje folkovú hudbu v tom najlepšom zmysle slova. Tieto pesničky vďaka svojej minutáži niekedy pôsobia, akoby mali v polovici či dvoch tretinách skončiť, kým vás neprekvapí ich pozvoľna sa rozbiehajúce pokračovanie. Je to tak aj v skladbe Birds of Flims, druhej v poradí, v ktorej je zvuk vďaka akustickým nástrojom krištáľovo čistý, no zároveň z nej srší nespútaná prirodzenosť a „surovosť“. To je vlastne aj jeden z najväčších prínosov projektu Sun Kill Moon, hudobná pestrosť vznikajúca z dokonalého kombinovania dvoch odlišných hudobných prístupov. Garážový zvuk á la starší Modest Mouse má pieseň s krkolomným názvom With a Sort of Grace I Walked to the Bathroom to Cry. Kozelek sa z pokojného pesničkára, rozjímajúceho nad jemnými melódiami, razom mení na rockera zo skúšobne, ktorý „zadelí“ na prvýkrát tak, že nahraný materiál už netreba cizelovať. V programe 120 minút s hudbou dnes ponúkneme tri ukážky z novej platne Universal Themes. Možno aj vás očarí pravdivosť a vernosť skladieb, v ktorých dominuje spev pripomínajúci Jeffa Buckleyho, Toma Waitsa, Isaaca Brocka.
Matej Lauko
