Tagua Tagua je multiinštrumentalista a spevák z Brazílie. Jeho druhý album „Tanto“ je pretkaný zasneným psychedelickým popom, indie rockom a hrejivým neosoulom.
Od roku 2011 stál Felipe Puperi alias Tagua Tagua na čele skupiny Wannabe Jalva, ktorá otvárala koncerty Jacka Whitea a Pearl Jam. Neskôr sa osvedčil ako autor hudby k niekoľkým filmom, ako napríklad v roku 2018 hudbe k filmu „Neónový chlapec“. Po svojom prvom sólovom albume „Inteiro Metade“ z roku 2020 tvrdil, že sa vydá novou cestou. Začal spievať v portugalčine a objavil seba ako skladateľa.
Nový album „Tanto“ vznikol na vidieku, neďaleko brazílskeho Sao Paula. Jeho desať piesní je o láske, ich melódie inšpiroval filadelfský soul s brazílskou príchuťou a prenikajúci pocit túžby. Felipe citlivo manévruje medzi uvoľneným a dynamickým prejavom, čím vytvoril jedinečnú atmosféru nahrávky.
Svojou hudbou nadväzuje na soulových hrdinov akými boli Bill Withers, Sault & D’Angelo a Shuggie Otis. Názov albumu a titulnej piesne „Tanto“ sa z portugalčiny dá preložiť ako „toľko“. Skladba disponuje sladkým zápalom a Felipe ju spieva melizmatickým tenorom, občas prechádzajúcim do falzetu, pričom jeho prejav jemne dopĺňajú rôzne efekty. Autor vníma túto skladbu, podobne ako album, ako „pocit zamilovanosti pre zamilovanosť“.
Renomované vydavateľstvo
Album „Tanto“ je prvým albumom, ktorý Tagua Tagua nahral pre newyorkské vydavateľstvo Wonderwheel Recordings, ktoré vedie hudobný producent Nickodemus. Väčšina piesní je zahalených do hmlistého zvuku budúcnosti, ktorý pripomína Memphis sound, podobne ako hudbu z obdobia brazílskeho hnutia Tropicália.
Tagua Tagua je mozgom, srdcom a dušou celej nahrávky. Hrá na elektrickú gitaru, klavír, basu, klávesy i organ, pričom nad všetkým sa vznáša jeho nežný hlas. Vlastný autorský potenciál sa mu podarilo rozvinúť do plnej krásy.
Na nahrávaní albumu mu asistovali Leo Mattos na bicích a perkusiách a João Agusto Lopes, ktorý hral tiež na gitare a viacerých sláčikových nástrojoch.
Farebná paleta prenikajúca do hudby
Pestrá hudobná paleta čerpá inšpirácie z minulosti. Počuť rytmy južanského soulu, fuzzové gitarové linky i prvky neosoulu typické pre deväťdesiate roky.
Album otvára skladba „Pra Trás“, ktorá stiera hranice medzi dream popom a soulovou baladou. Počuť sláčikové nástroje, falzetový vokál a jemné gitarové sólo. Groovy a zrýchlenie tempa je cítiť napríklad zo skladby „Brisa“ s výraznou rytmickou sekciou.
Skladbou „Barcelona“ dostanete možnosť naplno sa ponoriť do vesmíru Tagua Tagua. Je to zasnená pieseň, ktorej ktorej zvuk dopĺňajú zvukové efekty.
Medzi výrazné nahrávky albumu patrí aj „Colors“ so zamilovanou tematikou. Skladba „Cada Paso“ evokuje snívanie pri západe slnka.
Pochvalu by mal dostať aj kolega z pôvodnej Felipovej kapely Wannabe Jalva Tiago Abrahão, ktorý tento album precízne namiešal. Oceniť treba tiež mastering od Briana Luceyho, ktorý v minulosti spolupracoval napríklad s The Black Keys, alebo Chet Fakerom.
NMR (foto: press Tagua Tagua)
