Nový album „Dawn“ škótskeho prog-folkového tria sa dotýka hraníc nemožného, pokiaľ ide o rýchlosť. Počúvame niečo medzi škótskou tradíciou a EDM. A ak by bol rozdiel ako štrbina, nedokázali by ste cez ňu pretiahnuť papier a možno ani mikrovlákno.
Nikto ich nežiadal aby brzdili, ale ten, kto im poradil, že extrémna rýchlosť má význam, je zodpovedný za davy ľudí, ktorí skameneli od úžasu. Hrať rýchlo je jedna vec a často jediná, ktorou môžu ostatných ohromiť, ale hrať doslova zúrivo a dokonca očariť kompozičnou originalitou, to je práca pre skutočných majstrov.
Zoznámte sa s Talisk, oceňovaným akustickým triom z Glasgowa.
Gitarista Graeme Armstrong chcel byť vždy rockerom a tak hrá ako rocker, zatiaľ len tradičnú hudbu. Keď cirkev v stredoveku spálila husle ako nástroj diabla, niekto z rodiny Benedikta Morrisa vytiahol z ohňa posledné z nich a dnes sú nástrojom v rukách diabla. Mohsen Amini, polovičný Angličan, polovičný Iránec, používa efektový pedalboard, dupe nohami po syntetizátorovej podložke, svojimi kmitajúcimi prstami pripomína prírodný úkaz a dokáže rozozvučať malú ručnú harmoniku concertinu cez syntetizátor až do mohutnosti kostolného organu. Preto na koncertoch Talisk počas prestávok nerozprávajú veselé príbehy, ale radšej sa dobíjajú a programujú ukážky na ďalšiu pieseň.
Napĺňajú predstavu moderného, vzrušujúceho akustického tria, ktoré vidí škótske, írske a anglické tradície ako inšpirácie, ktoré treba nevyhnutne preskúmať a jedinečne previesť na svoj obraz. Všetko prostredníctvom zladenia muzikantského umenia a živej elektroniky.
„Škótsko vo všeobecnosti posúva hranice tradičnej hudby a koncerty sú viac ako umelecky vybrúsenou šou. To ovplyvnilo aj nás. Chceme rozprávať príbeh, nielen hrať melódie. A keďže rozprávať príbeh bez slov je dosť ťažké, museli sme niečo urobiť,“ vysvetľuje Mohsen Amini stratégiu tria, ktoré s radosťou prijíma výzvy, ktoré znejú ako maximum možného.
Skladba „Beast“ ich vyprovokovala k rozhodnutiu „poďme do toho naplno“ už len samotným názvom a v okamihu sa priblížili k 140 BPM. Až tak ďaleko môžu zájsť, čo je dosť smiešne tvrdenie vzhľadom na to, že akustické kapely takto bežne nehrajú.
Pri strašidelnej „Dystopii“ si opäť lámali hlavu nad tým, ako naložiť s dĺžkou, keďže chceli navodiť temnejšiu náladu s postupne budovaným napätím a očakávaným vyvrcholením. Z toho vyplýva ostrý strih približne v polovici siedmich minút, akoby sa pri nahrávaní v štúdiu niečo pokazilo, po ktorom nasleduje mohutný výbuch nekontrolovateľného uvoľnenia energie. „Čo sa stalo, pýtajú sa nás na koncertoch a ja každému úprimne poviem, že neviem, len Talisk,“ hovorí Amini.
Vo videoklipe k skladbe „Aura“, ktorá sa nachádza aj na novom albume, si určite všimnete, že v ňom stále hrá pôvodná huslistka Hayley Keenan, ktorá sa však neskôr rozhodla pre pedagogickú kariéru. Na jej miesto nastúpil dlhoročný priateľ tria Benedict Morris.
A na záver jeden humorný príbeh
Keď Talisk v roku 2014 začínali, pred svojím prvým verejným vystúpením v Glasgowe sa tak hanbili a vlastne si vôbec neboli istí, či sa im to podarí, že Amini išiel za organizátormi a požiadal ich, aby koncert radšej zrušili. „A sme radi, že to odmietli,“ priznal Amini. Aj preto sa z Talisk mohli stať hviezdy akustickej hudby, ktoré sme tento rok mohli vidieť aj na festivale Colours Of Ostrava.
Jiří Moravčík a NMR (článok bol pôvodne napísaný pre Český rozhlas)
