Tamikrest – Kidal (Glitterbeat Records 2017)
Kidal je mesto v juhozápadnej časti Sahary obklopené púšťou. Je to zároveň aj domov Tuaregov a jedno z hlavných kultúrnych centier Mali. Stelesňuje symbol odporu a nádeje Tuaregov, duchovný domov obyvateľov vyhostených z vlastnej krajiny. Kidal je aj mestom, kde Tamikrest vystúpili prvýkrát spoločne ako skupina. Zároveň je to aj názov ich štvrtého štúdiového albumu. Skupina ním vzdáva hold tomuto miestu.
Nový album skupiny Tamikrest stelesňuje tamojšie utrpenie a nabáda na vzburu. V jeho nahrávkach pulzuje sila a odolnosť. Istým spôsobom je to pravý tuarégsky rokenrol. „Väčšinu piesní som napísal v púšti,“ vysvetľuje spevák a gitarista Ousmane Ag Mossa. „Ak chcete hovoriť o situácii, potrebujete ju prežiť,“ dodáva.
Z tlejúcej intenzity úvodnej skladby Mawarniha Tartit cez sladkú prezentáciu hry druhého gitaristu Paula Salvagnaca v piesni Atwitas po krik v nahrávke Adoutat Salilagh skupina s nadšením spieva svojim fanúšikom o stáročí nespravodlivosti, ktoré museli Tuaregovia znášať. „Kidal hovorí aj o dôstojnosti,“ približuje Ag Mossa. „Púšť vidíme ako priestor slobody, kde sa dá slobodne žiť. Mnohí ľudia ju však chcú predať nadnárodným spoločnostiam, čo je pre mňa veľká hrozba, ktorá má vplyv na prežitie našich kočovných ľudí. “Hudba na albume Kidal má hlboké korene v tradícii Tuaregov, a zároveň je veľmi súčasná. „Mojou láskou je moja krajina, mojou ambíciu je sloboda,“ spieva Ag Mossa v piesni War Tila Eridaran, ktorá je hrdým vyhlásením plánov skupiny. „Žiadna bytosť nemusí žiť v útlaku, v hanbe a pod večnými represiami.“ Vyjadruje hlas ľudí, ktorí každý deň bojujú svoj boj. Pre nich je predstava, ktorú Kidal stelesňuje, takmer rovnako dôležitá ako miesto samotné.
Tuarégovia boli vždy kočovným národom, ktorý sa celý život presúval po púšti. Väčšinou si nosili so sebou len najnutnejšie potreby. V roku 2012 na krátky čas povstali a na severovýchode Mali vyhlásili nezávislý štát Ázawád. Ten vydržal menej ako jeden rok. Najprv zo severu Tuarégov zmietla al-Káida, a potom ich zo zabraného priestoru vyhnala francúzska armáda, takže šanca na sebaurčenie bola zmarená. Ich sen stále zostáva v zajatí medzi vládnymi záujmami a chamtivosťou globálnych korporácií. „Kidal, kolíska tohto povstania, bude naďalej vzdorovať ohavným skutkom spáchaným proti nášmu ľudu,“ hovorí spolupracovník skupiny Rhissa Ag Mohamed. „Nový album vyjadruje všetko to utrpenie, manipuláciu a obkľúčenie zo všetkých strán.“
Piesne na albume Kidal majú dlhú históriu napriek tomu, že sú interpretované pomocou elektrických gitár. Ag Mossa poznamenáva: „Jednotlivé skladby sú veľmi tradičné, ak hľadáte hlbšiu podstatu toho, čo hráme. Dokonca aj akustická pieseň Tanakra nesie v sebe ohnivé posolstvo.“
Od vydania prvého albumu Ardagh (2010) postavili Tamikrest svoju hudbu na symbole ohňa. Ich tretí album Chatma (2013) sa umiestnil na prvom mieste v rebríčku World Music Charts Europe a bol považovaný za jeden z albumov roka v ďalších rôznych výročných anketách po celom svete. Časopis Songlines ich nominoval na skupinu roka, a to aj vďaka úspešným koncertným vystúpeniam.
Nový album Kidal mnohí publicisti prirovnávajú k ničivému požiaru. Jeho piesne sa nahrávali v Bamaku (Mali) v lete roku 2016. Produkoval ich Mark Mulholland (Afro-Haitian Experimental Orchestra) a mixoval David Odlum, držiteľ ceny Grammy za spoluprácu so skupinou Tinariwen. Jednotlivé nahrávky vznikali dva roky. Ag Mossa dodáva: „Máme rovnaké problémy ako naši krajania. Naše pesničky sú zrkadlom ich radosti, bolesti a neochoty prijímať veci také, aké sú.
Počuť v nich podstatu krásy rokenrolu skupiny Tamikrest, ktorá spočíva v prirodzenom prelínaní hudby západnej Afriky s rozmanitými vplyvmi cez hudbu skupiny Pink Floyd alebo Rachida Tahu až po flamengo.“
Róbert Gregor (foto: Sebastien Rieussec)
