Dosť nie je pre innuitskú speváčku z najsevernejšieho kanadského regiónu Nunavut nikdy dosť a nie je od veci jej hudbu nazývať umeleckou disciplínou, veď sa jedná o jedinú svojho druhu na svete. Potvrdené novým albumom Retribution.
S osobným vnímaním Tanyi sa to nevylučuje. Nie každý dokáže na prvýkrát jej neľudský, až zvierací prejav prijať v kolónkach bežnej západnej hudby a je pochopiteľné, že sa nájdu poslucháči, ktorí speváčku nevydýchajú ani na niekoľký pokus, keď ju rovno neoznačia za šialenca. „Moja hudba nie je o dobrovoľnosti, jedná sa o chemickú reakciu na zvuk, bez možnosti sa ovládať. Sledovala som záznam svojho predstavenia a sama som ťažko chápala čo vidím a skoro som dostala strach. Nečudujem sa, že veľa ľudí desím,“ chápavo uznala rozpoloženie niektorých poslucháčov .
Tí, čo si dajú tú prácu so zistením prečo takým spôsobom spieva, s čím pevne súvisí aj to čom spieva, sa dostanú ku komplexného obrazu inuitskej umeleckej aktivistky a možno sa hneď na prvýkrát a navždy zbavia potreby ju s kýmkoľvek porovnávať. Snáď len samu so sebou, rozumej, album od albumu. Na novinke Retribution Tanya Tagaq nielenže neskrýva, ako je veľmi naštvaná, odhodila tiež všetky hudobné zábrany, spôsobom ber alebo nechaj tak. „Považujem sa za mierumilovnú ženu, zároveň so mnou ale myká zlosť a zloba,“ vysvetlila speváčka svoje vnútorné rozpory. Maľuje obraz sveta v kríze, tesne pred skazou. Ostro sa vyjadruje k zmene klímy, varuje pred hroziacou ekologickou katastrofou a drastickému ničeniu prírody. „Zlosť matky Zeme rastie, odplata bude rýchla. Zničili sme jej pôdu, vysali jej sladkú čiernu krv,“ spieva Tanya Tagaq.
Drsne sa opiera aj do vzťahu majoritnej spoločnosti k Inuitom a ich právam na pôdu a kultúru, zahŕňajúcu lov tuleňov, hlavného zdroja ich obživy. „Je to desivý pocit, akoby nás niekto lovil. Ja a moja dcéry máme štyrikrát väčšiu pravdepodobnosť, že budeme v tejto krajine zavraždení,“ uviedla Tanya už pred rokmi. Bezvýsledne, takže na albume pripomína bezmála pol tisícky zavraždených, znásilnených a stratených inuitských žien a požaduje dôsledné vyšetrenie všetkých prípadov. U Tanyi Tagaq môžeme hovoriť o totálnej vokálnej improvizácii. Jedná sa vlastne o súčasť tradičnej inuitskej hry katajjaq, akéhosi súboja, kedy inuitské ženy už stáročia nahrádzajú zbrane hrdelným spevom. Stoja proti sebe, tvárou v tvár, držia sa za ramená a vydávajú neuveriteľné zvuky, SIPA ako divé husi, vymýšľajú si slová, spievajú, snažia sa jedna druhú tromfnúť v nápaditosti do chvíle než sa jedna z nich vydá zo všetkých síl, stratí vo zvukovom koloritu alebo úľavne rozosmeje – a tým prehrá. Tanya Tagag musí zastúpiť obe; o to viac znie neuveriteľnejšie, predovšetkým v súvislosti s inovačným prístupom k tradícii k akému sa nikto predtým neodvážil.
Na albume Retribution inuitské umenie Tanya konfrontuje s tradíciou hrdelného spevu z rusko-mongolskej Tuvy, reprezentovanú fenomenálnym spevákom Radiem Tyulyushem, bývalým členom skupín Yat-Kha a Huun-Huur-Tu. Natáčanie prebehlo ako obvykle znova prevažne vo forme štúdiovej improvizácie pod vedením verného huslistu Jesse Zubota a skladby zahŕňajú terénne nahrávky speváčkinho otca, hosťujúceho kanadského rapera Shada, zbor Element QUIRI a hlas inuitského speváka Rubena Komangapika. „Pochádzam z experimentálneho improvizačného prostredia, zároveň som posadnutá hardcore popom a modernými zvukmi. Rada veci rozbíjam a hneď dávam dokopy a pritom hľadám nové hudobné vyjadrenie,“ povedala Tanya Tagaq k albumu Retribution, zakončenom svojráznou verziou skladby Rape Me od skupiny Nirvana.
Jiří Moravčík (foto: Yvett Stránská )
