THE BESNARD LAKES – A COLISEUM COMPLEX MUSEUM (JAGJAGUWAR 2016)
Kapela The Besnard Lakes si dala názov podľa jazera v Kanade, kam sa obaja jej hlavní členovia – manželia Jace Lasek a Olga Goreas – rok čo rok uchýlia relaxovať a načerpať inšpiráciu i nové sily do ďalšej tvorby.
Vraj je to magické miesto, ktoré veľmi vplýva na ich hudbu. Ich nový album je v poradí piatym, no v minulosti sa táto shoegazom nasiaknutá nezávislá „gitarovka“ blysla spoluprácami s kapelami ako Stars, The Dears či Godspeed You! Black Emperor a vlastným nahrávacím štúdiom, ktoré podporuje do-it-yourself miestnu scénu. Títo manželia (a spoluhráči) majú teda vlastný zdroj, zdá sa, nevyčerpateľnej inšpirácie v podobe jazera i priestor na realizovanie svojich nápadov – v minulosti komponovali aj filmovú hudbu.
A Coliseum Complex Museum nie je rýchly album, ťahavé atmosféry post-rocku majú prevahu nad ráznymi sólami či nebodaj prenikavým spevom. Snivá hudba, možno vhodná do hmlistého zimného počasia, z ktorej skutočne dýcha prostredie kanadského jazera. Akoby sa pri počúvaní zádumčivých a miestami i temných melódií kdesi v pozadí vynárali svetlé slnečné obrysy, ktoré ukrývajú i jednotlivé (miestami patričnou minutážou obdarené) skladby.
Album plynie po svojom, kapela sa nikam neponáhľa a od žánrovo čisto shoegazových momentov, popretkávaných všadeprítomnou melanchóliou, sa k záveru dostane do gitarového undergroundu, tu pripomínajúceho Sonic Youth, inde zasa temné vízie Archie Bronson Outfit či Clinic. Pritom to má v podstate folkovú, či skôr pesničkársku podstatu, od ktorej sa The Besnard Lakes posúvajú k svojráznym podobám indie hudby. Vznikol tak rozmanitý album, na prvé počutie možno zdanlivo neprekračujúci žánrovú škatuľku, no v skutočnosti veľmi hudobne nápaditý a mnohotvárny.
Matej Lauko (foto: press Besnard Lakes)
