The Chills - Scatterbrain (Fire Records, 2021)
Novozélandská indie-popová skupina The Chills sa po viac ako štyridsiatich rokoch svojej existencie pripomína novým albumom „Scatterbrain“.
Keď v rokoch 1981 – 1985 začala v Británii naberať obrátky nezávislá scéna, vniesla do hudobného diania atmosféru, akú v ére sixties vyvolávali beatové skupiny, ktoré okolo seba šírili nákazlivý entuziazmus. O tomto dianí vtedy vedela na Slovensku len hŕstka hudobných nadšencov, nedostalo sa do povedomia širokej hudobnej verejnosti, nemohla si teda k nemu vytvoriť vzťah. Boli sme odtrhnutí od jednej z etáp vo vývoji hudby, čo na našu hudobnú scénu nemalo pozitívny dopad.
V tom čase vznikal na nezávislej scéne indie pop – hudobný žáner, ktorý dodnes pretrval a žije čulo naďalej. Spojenie rocku a popu, raz zafarbené folkom, inokedy jazzom, elektronickou hudbou, world music, alebo niekedy aj súbežne všetkými týmito žánrami, predchnuté duchom The Velvet Underground, to bol nápad, ktorý vydržal bez straty kúzla dodnes, viac ako 40 rokov.
V rovnakom čase, keď indie pop vznikal v Anglicku, vznikal aj na Novom Zélande.
V prístavnom meste Dunedin, v meste univerzít, zahájila v roku 1980 svoju činnosť hudobná skupina The Chills. Viedol ju pesničkár Martin Phillipps. Spočiatku to vyzeralo na jednu z mnohých garážových variant The Velvet Underground, The Byrds, Love. No Martin rýchlo dozrieval k osobitému skladateľskému a speváckemu štýlu. The Chills sa stali vzorom pre desiatky skupín na Novom Zélande. Niektoré získali určitý rešpekt aj vo svetovom meradle – The Bats, Able Tasmans, The Clean, Jean-Paul Sartre Experience, The Verlaines.
O novozélandských kapelách písali anglickí hudobní kritici. Ich štýl dostal pomenovanie – Dunedin Sound.
Inšpiroval amerických R.E.M, Mudhoney, Pavement. The Chills nadchli aj legendárneho Johna Peela. No mali smolu, ich bubeník podľahol leukémii, personálne zmeny v zostave boli nezdravo časté a napokon sa ozvala aj choroba – Martinova hepatitída C, následne depresia, potom používanie antidepresív, priberanie na váhe. A to práve v čase, keď z nezávislej scény prešiel pod strechu Warner Music Group a nahral s The Chills dva svoje najlepšie albumy – Submarine Bells (1990), Soft Bomb (1992).
Jeho psychický úpadok zašiel až tak ďaleko, že na neho ukazovali prstom a kričali: „Pozrite sa na toho chlapa! To je Martin Phillipps! “ Jeho tradičná ekologická aktivita mu pomohla postaviť sa znovu nohy. The Chills boli totiž vždy veľkými ekologickými aktivistami. Možno i preto ich hudba nikdy neznela industriálne, chladne, agresívne.
Siedmy štúdiový album je o umeleckej integrite, sebarealizácii a reflexii na smrteľnosť.
Nový album „Scatterbrain“ vychádza v nadväznosti na albumy „Silver Bullets“ (2015) a „Snow Bound“ (2018), ktorými sa kapela v novom zložení vrátila na scénu.
Piesne tohto albumu The Chills sú o pohľade človeka, ktorý prežil dobré i zlé obdobia. Evokujú zrelú reflexiu života, duch našej doby a prenesú vás prostredníctvom pútavých melódií s nezameniteľným Phillippsovým rukopisom do inej reality.
Z pohľadu človeka, ktorý chápe svoj vek a vlastnú smrteľnosť, sa nový album vyzreto pozerá na prítomnosť z inej perspektívy.
„Scatterbrain“ je život, ktorý prináša pozitivitu v dobe, keď rastie neistota a falošné správy.
Je to hudba pre nový normál, ktorý veríme, že čoskoro nastane.
NMR (foto: press The Chills)
