Londýnske trio The Clientele nahralo na svoj ôsmy album „I Am Not There Anymore“ doposiaľ najpestrejšiu paletu piesní.
V priebehu posledných dvadsiatich rokov sa tvorba skupiny The Clientele posunula takmer k mystickej atmosfére. Štýl kapely vychádza z gitarovej štylizácie šesťdesiatych rokov a melodického indie-popu, ale vždy bolo v ňom bolo aj niečo nadčasové, čo robilo ich hudbu výnimočnou.
Od svojho vzniku v roku 1991 nahrali The Clientele päť plnohodnotných albumov a osem EP. Ich texty boli často inšpirované surrealistickou literatúrou a umením zo začiatku dvadsiateho storočia.
Aj keď je ich tvorba niekedy prirovnávaná k Spoon alebo Fleet Foxes, zachovala si svoj individuálny štýl. Kapela, ktorú tvoria spevák, textár a gitarista Alasdair MacLean, basgitarista James Hornsey a bubeník Mark Keen, sa v posledných rokoch priblížila k akémusi kultovému statusu a najnovšie skladby túto pozíciu ešte viac upevnili.
Breakbeaty, dub i sláčikové nástroje
Už úvodná skladba „Fables of the Silverlink“ vďaka breakbeatovým bicím, špecifickej basgitare a violončelu búra šablónu tradičnej rockovej kapely. V polovici piesne nahradila dôverný, typický hlas speváka a gitaristu Alasdaira MacLeana hosťujúca speváčka Alicia Macanas prezentujúca sa v španielčine.
Naopak v skladbe „My Childhood“ gitara, basa a bicie úplne chýbajú. Hosťujúca Jessica Griffin zo skupiny Would-Be-Goods v nej prednáša strašideľnú recitáciu za sprievodu sláčikového kvarteta. Dubový odtieň má napríklad skladba „Garden Eye Mantra“ a v piesni „Dying in May“ počuť dokonca i flamenco.
Album „I Am Not There Anymore“ je úvahou o ľudskej smrteľnosti a akousi reportážou akoby zo smrteľnej postele. Jeho piesne znejú pochmúrne a zároveň povznášajúco.
Róbert Gregor (foto: Andy Willsher)
