THE ENEMY – IT’S AUTOMATIC (VAM RECORDS 2015)
Britské gitarové trio The Enemy, pochádzajúce z anglického mestečka Coventry, síce zabodovalo hneď s debutovým albumom We Live and Die In These Towns z roku 2007, ktorý sa krátko po vydaní stal číslom jeden v anglickom rebríčku, u nás sa mu však nedostalo veľa pozornosti. Zo spomínaného debutového albumu vám občas hráme pesničky Pressure a 40 Days and 40 Nights. Sú to nabrúsené gitarové „vypaľovačky“, ktoré sa vďaka svojej chytľavosti ľahko vryjú poslucháčom do pamäti. Po úspechu s debutovým albumom a koncertmi spolu s Kasabian, Ash a Oasis, The Enemy nahrali ešte ďalšie dva albumy, teraz im vychádza štvrtý v rade, nazvaný It’s Automatic. Kapela na čele s frotmanom Tomom Clarkom (spev, gitara, klávesy) už trochu „spopovatela“, no stále hrá rázne indie rockové skladby, na rozdiel od tých z albumovej prvotiny však už v nich nepočujeme (len) zvuk ostrých gitár, ale celé vyznenie skladieb je posunuté do melodickejšej roviny.
Skupina je často pripodobňovaná k The Libertines, udáva minimálne jednu z inšpirácií aké mala aj táto kapela – punkerov The Clash. Album It’s Automatic má viaceré pekné momenty: skladba Everybody Needs Someone je zástupcom spomínanej melodickosti, pripomenie skupinu Stereophonics a jej pesničky neraz vybudované na silných melódiách, k čomu prispieva aj použitie huslí ako nástroja dodávajúceho skladbe patričnú veľkoleposť. Ešte viac ódickou je pieseň s príznačným názvom Melody. Vo vyše piatich minútach v poslucháčovi evokuje melancholickú atmosféru, trochu pripomínajúcu Coldplay, no je to len povrchné prirovnanie, pretože kapele The Enemy ani v týchto „predvídateľných“ skladbách nechýba vlastný originálny vklad. Záverečná What’s a Boy to Do je na The Enemy netypicky pokojná balada. Do dnešného programu 120 minút s hudbou zaradíme päť nových pesničiek od The Enemy a k nim aj niekoľko z ich debutového albumu.
Matej Lauko
