The Last Poets – Understand What Black Is (Studio Rockers 2018)
The Last Poets pôsobia na scéne už päťdesiat rokov. V ich začiatkoch sa dalo o nich hovoriť ako o predstaviteľoch ranného rapu. Presne na 50-te narodeniny im vyšiel nový album s názvom „Understand What Black Is“, prostredníctvom britského labelu Reggae Studio Rockers. Skupina totiž vznikla 19.5.1968 v newyorkskom Marcus Garvey Parku na narodeniny Malcolma X, ktorý bol zároveň jeden z jej zakladajúcich členov. Druhý dôležitý člen skupiny Jalal Mansur Nuriddin zomrel tento mesiac vo veku 74 rokov.
Od roku 1997 prežili The Last Poets turbulentné časy, prešli rôznymi hudobnými žánrami, pričom sa nikdy nestarali o revolučnú symboliku. Ich tvorba bola postavená na umeleckej rôznorodosti a identite rôznych sólistov pozostávajúcich z arabských a afrických prisťahovalcov. Na novom albume si plášť „posledných básnikov“ na seba obliekli Umar Bin Hassan, Adiodun Oyewole a Suliaman El-Hadi.
Čo robí The Last Poets pioniermi svojho žánru je spôsob, akým prezentujú svoje kritické verše. Už na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia sa ich hudba približovala k tomu, čomu sa dnes hovorí rap. Najnovšie počínanie prezidenta Donalda Trumpa prebudilo skupinu k nahratiu albumu „Understand What Black Is“. Desať nových skladieb hovorí o ich vlastnej ceste a revolučnom boji, ktorý bol do značnej miery definovaný čiernou rasou.
V piesni „Rain Of Terror“ označujú USA ako Babylon, v ktorom panuje rasizmus, násilie a ekonomický útlak. Možno to znie ako obvyklá „antiimperialistická rétorika“, no keď sa pozriete na to, čo sa dnes v Amerike a vo svete odohráva, tak zistíte, že americká spoločnosť je rozdelená a medzinárodné napätie rastie. Napriek pochmúrnym textom ich piesní je prejav sedemdesiatročného speváka prekvapivo svieži. Je to preto, že Last Poets sú známi aj kombináciou hovoreného slova a jazzu. V novom šate so súčasnými aranžmánmi znie ich hudba sviežo a aktuálne.
O produkciu albumu „Understand What Black Is“ sa postarali Briti Nostalgia 77 na čele s Ben Lamdinon a Prince Fatty, ktorý je známy najmä v oblasti elektronického jazzu, dubu a reggae. Spojenie dvoch generácií hudobníkov znie v tomto diele skvele. Titulná skladba albumu pripomína smutnú slávnosť a jej hudba poslucháčov posúva k duchovnej sfére. Text piesne „How Many Bullets“ tvorí základnú myšlienkovú kostru ich albumovej novinky. Hlas v často opakovanom refréne vyznieva ako kázanie a zároveň pôsobí ako nariekanie nad pokračujúcim utrpením africkej populácie v Amerike. Album vyvoláva takmer slávnostný dojem a zároveň uvoľnený. Možno i preto, že väčšina nahrávok sa nesie v štýle reggae. Hovorené slovo pôsobí jasne, čo v konečnom dôsledku robí tento titul zaujímavým pre viaceré generácie.
Róbert Gregor
