Hudba skupiny The Limiñanas evokuje mystiku, ktorá ich vyniesla na vrchol súčasnej psychedelickej scény. Na albume „Faded“ počuť závan francúzskeho popu 60-tych rokov, filmové melódie i množstvo hostí.
Čo majú spoločné Iggy Pop, Laurent Garnier, The Brian Jonestown Massacre a Peter Hook z New Order? Odpoveď je jednoduchá, pretože so všetkými týmito hudobníkmi The Limiñanas v minulosti spolupracovali. Gitarista Lionel a bubeníčka Marie už trinásť rokov úspešne šíria svoju psychedelickú víziu. So svojimi štíhlymi siluetami, dlhými vlasmi, čiernym oblečením a okuliarmi patria medzi najkarikaturistickejšie rock’n’rollové duá súčasného Francúzska. Ich hudbu, pripomínajúcu aj tvorbu dánskych The Raveonettes, obdivujú mnohé svetové hviezdy vrátane skupiny Franz Ferdinand, či hudobníkov ako Jack White alebo Andrew Weatherall.
Manželský pár garážových pesničkárov pochádza z malého mestečka Cabestany na juhu Francúzska. Spievajú v angličtine a vo francúzštine, doteraz nahrali 8 štúdiových albumov, niekoľko kompilácií a množstvo spoluprác. Ich štýl napriek tomu, že pripomína súčasný post-punk a psychedéliu, má jedinečnú schopnosť zachytiť nostalgiu, ktorú je možné nájsť len na soundtrackoch talianskych hororových filmov a v talente v hre na tamburínu Joela Giona z americkej skupiny The Brian Jonestown Massacre.
Na pódiu sa The Limiñanas prezentujú s rozšírenou zostavou hudobníkov, no jadro kapely tvorí vždy dokonale zohratá dvojica, ktorú spája vášeň pre garážový rock, francúzske yé-yé piesne, psychedéliu, novú vlnu a filmové soundtracky.
„Počúvame veľa amerického garážového punku zo 60. rokov A veľa ďalších vecí ako Can, najmä z obdobia albumu Soundtracks, Serge Gainsbourga, Melody Nelson, The Action, Troggs, filmové soundtracky Francoisa de Roubaix a Ennia Morriconeho.“
Spolupracovníci
Na predchádzajúcom albume „Shadow People“ sa stretla francúzska herečka Emmanuelle Seigner s legendárnym basgitaristom Petrom Hookom, francúzsky spevák Bertrand Belin a v neposlednom rade Anton Newcombe zo skupiny The Brian Jonestown Massacre, ktorý tento album nahrával vo svojom domácom štúdiu v Berlíne. Spieval tiež v skladbe „Istanbul Is Sleepy“ a na celej nahrávke hral na rôzne nástroje.
Aj teraz si k nahrávaniu nového albumu The Limiñanas pozvali množstvo ďalších hostí, ktorí na ňom zanechali výraznú stopu. Je medzi nimi Bobby Gillespie z Primal Scream a pieseň „J’adore le monde“ svojim hlasom obohatil Bertrand Belin. Každý z hostí vplietol do nového príbehu, ktorý duo nazvalo „talianskym patchworkom“, svoju vlastnú fantáziu. Výsledkom je pestrofarebný album, ktorý praská vo švíkoch dobrým vkusom, experimentálnou krásou a svojskou atmosférou.
Vyretušované tváre
Aktuálny príbeh vychádza z textu skladby „New Age“ od The Velvet Underground, no v konečnom dôsledku je inšpirovaný ženskými padlými hviezdami, ktoré vybledli v krutom slede času. Vybielené tváre zabudnutých hviezd je možné vidieť aj na obale albumu. Vytvárajú atmosféru zahaleného tajomstva, ktorá prevláda v rozprávaní a hudobných metaforách, ktoré odhaľujú temné podhubie starého Hollywoodu.
Album otvára inštrumentálka „Spirale“, pred gillespieovsky ladenou skladbou „Prisoner of Beauty“, v ktorej sa mieša akustika s hypnotickými a rozmazanými riffmi. Tento melancholický, no uhrančivý tón sa ozýva tiež v skladbách ako ‚J’adore le monde‘ a ‚Shout‘, ktoré zaujmú svojim svojským zvukom. Medzi vrchol albumu patrí titulná skladba „Faded“ a cover verzia piesne „Où va la chance“ pôvodne od francúzskej speváčky Françoise Hardy. Všetko sa tú dôvody na to, aby sme si album „Faded“ predstavili v New Model Rádiu v rubrike „Album týždňa“.
NMR (foto: Olivier Metzger)
