The Mystery of the Bulgarian Voices & Lisa Gerrard – Boocheemish (Prophecy Productions 2018)
Austrálski Dead Can Dance, skupina mysterióznych zvukových gest, nám v 80. rokoch podsúvala názor, že aj mŕtvi môžu tancovať. Nezameniteľná speváčka Lisa Gerrard a multiinštrumentalista Brendan Perry sa z dnešného pohľadu stali v 80. rokoch minulého storočia prvými nenápadnými sprievodcami hudby, neskôr nazývanej world music. Albumy vydávali na labeli 4AD, ktorý sa do nerockovej histórie zapísal nečakanou ponukou: šéf Ivo Watts-Russell prepadol mocnému účinku viachlasých bulharských spevov speváčok Le Mystere des Voix Bulgares, západnému publiku objavených švajčiarskym producentom Marcelom Cellierom v roku 1976 a ešte predtým, čo sa málo uvádza , britským producentom Joe Boydom.
Novotvar vymyslený v 50. rokoch minulého storočia bulharským skladateľom Filipom Kutevom po vzore sovietskych umeleckých ansámblov, zahŕňal ozveny bulharského disonantného spevu, impresionizmus Claude Debussyho a moderné nadčasové aranžmány ľudových tradícií. Russell kompilačný album album Le Mystere des Voix Bulgares neskôr označil za vrchol svojej vydavateľskej kariéry a nechtiac rozpútal obrovský záujem o tajomné bulharské speváčky, prenesený napríklad aj do spolupráce s Kate Bush. Album a londýnsky koncert, ako sama priznala, zmenil život aj Lise Gerrard. „Ich hlasy mi evokovali slnečné lúče a najprv som vôbec nechápala, ako to robia. Pripadali mi nebeské, strašidelné, staroveké a súčasne futuristické. Pokúšala som sa ich napodobniť, po troch týždňoch som to ale vzdala.“
S Perrym Bulharkám potom na albume The Serpent ‚Egg v roku 1988 vzdali poctu skladbou The Host Of Seraphim. O tridsať rokov neskôr sa Lisa Gerrard k bulharským speváčkam nečakane vrátila: výzve svojho bývalého kolegu, írskeho hudobníka Julesa Maxwella a bulharského skladateľa Petara Dundakova totiž odolať nedokázala – vokálne aj autorsky. Album určite poteší všetkých priaznivcov Lisy i bulharských zborov.
Jiří Moravčík (foto: YouTube)
