The Saxophones – Songs of The Saxophones (Full Time Hobby, 2018)
Kalifornským The Saxophones, ktorým v tomto článku venujeme hlavnú pozornosť, vyšiel tento rok ich debutový album Songs of The Saxophones pod značkou anglickej nezávislej nahrávacej značky (independent record label) s názvom Full Time Hobby. Mohli by sme ho chápať v rozšírenom význame aj ako „ činnosť zo záľuby na plný úväzok?“ Možno by to v umení malo tak byť vždy.
Amerika je folková veľmoc. Na tom samotnom nie je nič nové a preto ani zaujímavé, zaujímavejší je fakt, že to trvá prinajmenšom už od vzniku pojmu populárna hudba. Ešte zaujímavejší je fakt (nanešťastie negatívny), že slovenské rozhlasové stanice sa v oboznamovaní svojich poslucháčov s folkovou tvorbou nikdy extra zvlášť nepretrhli, hoci pre oblasť folku je typická nielen žánrová pestrosť, ale aj veľké množstvo vynikajúcich skladieb, nezriedka skladieb v takzvanom rozhlasovom formáte.
V Amerike prešla značná časť folkových hudobníkov pod krídla nezávislých nahrávacích spoločností – Sufjan Stevens (Asthmatic Kitty Records), Beirut (4AD), Father John Misty (Sub Pop). Vznikol žáner nazvaný indie folk (nezávislý folk), štýlovo tvárlivý, absorbujúci množstvo hudobných podnetov z oblasti rocku, popu, jazzu, elektronickej hudby i vážnej klasickej hudby. Výrazne splynul predovšetkým s pesničkárskym typom indie popu (nezávislého popu) a to až do takej miery, že niekedy nie je celkom jasné či počúvame indie folk alebo indie pop. Vzťahuje sa to aj na hudbu americkej skupiny, v základe dua, The Saxophones. Jeho názov je trošku mätúci. Pod názvom Saxofóny sa totiž asi málokomu vynorí v mysli hudba v ktorej nedominuje saxofón.
Je až neuveriteľné akú pestrú hudbu The Saxophones dokázali vytvoriť pomocou skromného množstva hudobných nástrojov, fakticky spôsobom „urob si sám“, v trende domáceho, takzvaného spálňového popu so soundom lo-fi, ku ktorému nie sú potrebné fenomenálne muzikantské výkony. Veď heslo experimentátorov hovorí, že dobrú hudbu netvoria ruky, ale mozog.
The Saxophones tvorí manželský pár Alexi Erenkov (spev, gitary, flauta, saxofón, syntetizátor) a jeho žena Alison Alderdice ( spev, „samplovanie“, bicie nástroje) spolu s ich priateľom Richardom Lawsom (spev, basová gitara, vibrafón). Fantázia v ich piesňach je až dojemne úprimná, samozrejme, na základe znalostí histórie hudby. Celá ich filigránska hudobná fúzia začína v päťdesiatych rokoch minulého storočia, hlboko v tajomstvách štýlu exotica (Martin Denny) a takmer folkovým spôsobom prechádza cez havajskú hudbu k intímnemu štýlu dnes už zabudnutého talianskeho speváka a gitaristu „seventies“, zvláštneho „outsidera“ menom Vittorio Impiglia. To všetko je realizované v náznakoch, spôsobom „ z každého rožku trošku“, takže ani skúsenejší poslucháč hneď po prvom vypočutí nemusí zistiť akú zmes hudobných štýlov pre nás „Saxofóny“ namixovali. A veru, je v nej toho neúrekom – Kalifornia vrcholnej éry hippies, indie pop, chamber pop, dream pop, baroque pop, slowcore, folk, country, ambient. Je komorne ladená, melodická, pokojná, melancholická, romantická, nostalgická, premýšľavá, literárna, introspektívna a vyžaruje z nej analógové teplo v komorne ladených piesňach, vytvorených v období, keď manželia Alexi a Alison žili na lodi počas mokrej zimy v San Francisco Bay Area. „Väčšina našich piesní vznikala s pomocou akustickej gitary počas daždivých dní „, prezradila Alexi. V ich textoch prevažujú úvahy o medziľudských vzťahoch a spoločenskom správaní.
Zberateľov rarít možno poteší limitovaná edícia albumu Songs of The Saxophones v počte 500 kópií na „bielych a modrých“ vinylových gramoplatniach. A nás, že máme do nominácie nášho rebríčka „Najlepšie albumy roka 2018“ ďalšiu nádejnú trofej. Dve piesne z albumu Songs of The Saxophones ponúkame na vypočutie pod týmto článkom.
Miroslav Potoček
