Hudobný dokument režisérky Johany Ožvold je hravou a poetickou cestou do snového sveta nahrávacích štúdií, elektronickej hudby a experimentálneho zvuku. Kde je ten moment, keď sa zvuk stáva hudbou?
Dokumentárny film THE SOUND IS INNOCENT predstavuje súčasnú elektronickú hudobnú scnénu a rozpráva nedávnu históriu zvukového experimentu. Vo svojom celovečernom debute prevedie Johana Ožvold divákov tajomnou výskumnou inštitúciou. V archívoch sa nachádzajú spomienky a útržky zásadných okamihov vývoja elektronickej hudby. Film tak osciluje medzi frekvenciami ladenými za železnou oponou, konfrontačnou francúzskou avantgardou a mnohými priekopníkmi zvukových experimentov.
Predstavia sa kľúčové osobnosti súčasného sveta elektronickej hudby: John Richards, anglický hudobník a teoretik elektronickej a post-digitálnej hudby, ktorý sa preslávil ako zakladateľ platformy Dirty Electronics, Steve Goodman aka Kode9, zakladateľ labelu Hyperdub; Francois Bonnet aka Kassel Jaeger, riaditeľ Inštitútu pre výskum sonológie a elektroakustickej hudby GRM; Julian Rohrhuber, profesor aplikovanej informatiky a hudobník, ktorý sa podieľa na vývoji open-source programovacieho jazyka Super Collider, Hannes Hoelzl a Alberto De Campo z UDK v Berlíne.
THE SOUND IS INNOCENT – Kapitoly z teórie a praxe elektronickej hudby
The Sound Is Innocent, snímka režisérky Johany Ožvoldovej, je najnovším v rade diel o experimentálnej elektronickej hudbe z dielne stredoeurópskych filmárok a filmárov. Podobné filmy spracúvali najmä lokálne kontexty tejto hudby, v tomto prípade ide o počin, ktorý ich ambiciózne prekračuje.
Písať o hudbe je ako tancovať o architektúre, hovorí bonmot, ktorý býva pripisovaný celému radu muzikantov od Elvisa Costella cez Briana Ena až po Thelonia Monka. Tento citát, pravdaže, súvisí s problémom mediality. Prirodzený jazyk sa napriek zavedenému pojmosloviu vždy trochu vzpiera, keď má reprezentovať čosi, čo má pôvod v inom médiu. Pozná to azda každý, kto to niekedy skúsil a bol pritom dostatočne vnímavý voči jazyku, s ktorým pracoval. A svojím spôsobom o architektúre tancuje aj Johana Ožvold, keď vo svojej dokumentárnej eseji hľadá filmové prostriedky na rozprávanie o dejinách i súčasných podobách elektronickej hudby a myslenia o nej. Sú to podobné výzvy.
Jej film nie je a na približne hodinovej ploche ani nemôže byť vyčerpávajúcou fenomenológiou elektronickej hudby. Sú to skôr vybrané kapitoly, podnetný prehľad prístupov k tvorbe a jej reflexii. Členený je do piatich častí, z ktorých každá predstavuje novú postavu umelca (v jednom prípade dvojice umelcov) a niekoľko estetických problémov, ktoré vyvstávajú z konkrétnej umeleckej praxe. Treba dodať, že film čerpá takmer výlučne zo západoeurópskej tradície elektronickej hudby a v tomto teritóriu pôsobia všetci jeho protagonisti. Zastúpené sú tri krajiny (Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia), ktoré túto vývojovú líniu modernej hudby ovplyvnili azda najvýraznejšie. Iba v úvode, ktorý hovorí o jej počiatkoch, autorka používa aj fragmenty z československých zvukových realizácií pre film a televíziu.
Vynález záznamu a reprodukcie zvuku, ktorý umožnil izolovať zvukové objekty a zasadiť ich do nových kontextov, vznik kamenných inštitúcií, ktoré sa stali technologickými laboratóriami a zároveň platformami vedomostnej a umeleckej výmeny, problematika počítačového kódu, partitúry a jazyka a úvahy o performativite sú okruhmi, ktorým sa film venuje podrobnejšie. Jeho najobjavnejšou kapitolou je paradoxne tá, ktorá na chvíľu opúšťa akademické filozofovanie a spolu s producentom, dídžejom a zakladateľom kultového londýnskeho vydavateľstva Hyperdub Stevom Goodmanom báda vo vodách tanečnej scény. Hovorí o extatickej moci zvuku a jeho vzťahu k telu, alebo skôr mase tiel, hudbe ako architektúre virtuálnych priestorov, ktoré poslucháča obklopujú.
Cez architektúru oblúkom späť k analógiám – je skutočne ťažké o hudbe rozprávať a neskĺznuť k nim. Nie náhodou je skutočnou hlavnou postavou tohto hudobného filmu budova Slovenského rozhlasu.
OHLASY ZO ZAHRANIČIA
„Od priekopníkov elektronickej hudby za železnou oponou cez francúzskych avantgardných skaldateľov až po postmoderných tvorcov digitálneho umenia – Johana Ožvold vo svojom debute vytvorila veľmi pôsobivú abstraktnú krajinu, ktorá vám utkvie v pamäti.“ Giona A. Nazzaro – dramaturg festivalu Visions du Réel 2019
„The Sound is Innocent je jedinečný a dynamicky vystavaný dokument. Ponúka premyslený, bystrý a invenčný pohľad na históriu elektronickej hudby.“ Magazín Backseat Mafia (UK)
„Po pozretí musíte súhlasiť s teóriou, že elektronická hudba je architektonická. Skôr než by ste ju počúvali, musíte ju obývať.“ Exposed Magazine (UK)
François BONNET (FR) je francúzsko-švajčiarsky skladateľ spisovateľ a teoretik žijúci v Paríži. Od roku 2007 je členom Inštitútu pre výskum sonológie a elektroakustickej hudby GRM a v roku 2018 sa stal jeho riaditeľom. Vydal niekoľko publikácií: The Order of Sounds, a sonorous Archipelago a The Infra-World vyšly v nakladateľstve Urbanomic; jeho poslednú knihu Après la mort z roku 2017 vydalo Éditions de l’Eclat. Pripravuje tiež rozhlasovú reláciu pre stanicu France Musique. Jeho hudba, vydaná okrem iného na labeli Editions Mego, sa hrá v kluboch a na festivaloch po celom svete.
Steve GOODMAN (UK) aka Kode9 je DJ, producent a zakladateľ labelu Huperdub, na ktorom vydal svoje tri albumy. V roku 2009 vyšla pod hlavičkou prestížneho MIT Press jeho kniha Sonic Warfare: sound, affect and the ecology of fear. Je členom výzkumného kolektívu AUDINT a editorom antológie Unsound: Undead, ktorá vyšla v júny 2019 vo vydavateľstve Urbanomic Press. Vedie experimentálny nočný klub Ø v južnom Londýne.
Julian ROHRHUBER (DE) je filozof a profesor aplikovanej informatiky, ktorý sa podieľa na vývoji open-source programovacieho jazyka SuperCollider. Jeho práce zahŕňajú teoretické texty, skladby, inštalácie i performancie. Je profesorom na Vysokej škole Roberta Schumanna v Düsseldorfe, kde sa zameriava na hudobnú informatiku a epistemické médiá. Je jedným z priekopníkov živého kódovania, ktoré premieňa programovanie na svojbytný spôsob improvizácie a verejného zmýšľania.
John RICHARDS (UK) je hudobník, ktorý pracuje s DIY nástrojmi ako s interaktívnym prostredím pre kompozíciu. Je zakladateľom kolektívu Dirty Electronics a vyrába tiež nástroje pre Mute Records. Špecializuje sa na fyzický aspekt hudobnej tvorby a kreatívnej spolupráce.
Hannes HOELZL (IT) a Alberto DE CAMPO (AT) sú hudobníci, skladatelia, mediálni umelci a pedagógovia, ktorí spolupracujú od roku 2002. Ich hlavným záujmom je audiovizuálna kybernetika a vytváranie generatívnych algoritmických systémov. Zaujímajú ich tiež interdisciplinárne spolupráce od filmov cez tanec a divadlo až po vedecké odbory.
“Veľa rokov som sedel za počítačom, takže už bolo na čase zašpiniť si ruky.” John Richards
BIOGRAFIA A FILMOGRAFIA REŽISÉRKY
Johana Ožvold vyštudovala filmovú réžiu na FAMU v roku 2016. Pracuje ako kurátorka v Národnom filmovom archíve v Prahe. V divadle sa objavuje ako herečka, improvizátorka, hudobníčka a režisérka. Jej študentský film Ahoj, mám se dobře získal hneď niekoľko ocenení: Najlepší dokument – MFF Fresh Film Fest 2014, Najlepšia réžia – MFF Poitiers a Najlepší dokument – MFF FIDÉ 2014 v Paríži. V roku 2016 získala Zvláštnu cenu poroty za krátky film Proces na Febiofest SK a ceny za najlepší film a réžiu na FAMUFEST za posledný film Černý dort. Od roku 2015 pracovala na svojom debutovom celovečernom dokumentárnom filme The Sound is Innocent.
“Jedným zo spôsobov, ako vytvoriť niečo nové, je použiť iný nástroj alebo predmet.” Julian Rohrhuber
„Vždy som sa zaujímala o filozofickejšie otázky týkajúce sa umenia a hudby: Kedy sa zvuk stane hudbou? Čo je to hluk? Verila som, že film ako médium dokáže vytvoriť nový a jedinečný svet mimo reality. Snímka The Sound is Innocent sa hrá so zvukovými i s vizuálnymi prostriedkami a prepája fyzicky odpojené hudobné svety do jedného priestoru.“ Johana OŽVOLD (režisérka)
„Moja práca začala v okamihu výberu protagonistov. Bol som akýmsi kurátorom hlavných aktérov. Pre mňa títo umelci stelesňujú rôzne prístupy, ktoré nám umožňujú odkryť rozmanité možnosti spojené s tvorbou hudby. Organizácia zvukového materiálu vo filme samotnom osciluje medzi svetmi zvuku a hudby – na hranici, ktorá v skutočnosti neexistuje.“ Martin OŽVOLD (pôvodná hudba, sound design a kurátor).
Slovenská premiéra dokumentu The Sound is Innocent sa uskutoční 26. novembra o 20:00 hod. v A4 – priestore súčasnej kultúry v Bratislave. Po premiére filmu bude nasledovať diskusia s tvorcami. Ide o sprievodné podujatie hudobného festivalu NEXT 2019: 20th Advanced Music Festival Bratislava. 27. novembra o 19.00 sa v budove Slovenského rozhlasu koná nadväzujúci festivalový večer vystúpení NEXT 2019: The Sound Is Innocent Night – Festival Opening.
Filmtopia a NMR (foto: press filmu)
