The Succulents – Stories From The Moon (Self-released / The Succulents / 2016)
Pozornosť, ktorú venujeme kapele The Succulents, svedčí o tom, že nám naozaj nezáleží v prvom rade na komerčnom úspechu, ale na samotnej hudbe. The Succulents sú totiž úplne neznámou, začínajúcou kapelou bez náležitých finančných prostriedkov a teda i bez reklamy. Nemajú ani len štandardné videoklipy a ich debutový album si nahrali a vydali spôsobom self-released. Lenže … Po jeho vypočutí možno poviete „fajn“. A o to nám ide.
Keď si kapela zvolí za svoj názov sukulenty, čiže rastliny, ktoré odolajú dlhotrvajúcemu suchu, niekedy i niekoľkoročnému, zrejme tým chce dať najavo svoje odhodlanie prežiť v akejkoľvek dobe i podmienkach. U americkej kapely z Texasu je jasné, že sukulentmi sú asi mienené kaktusy a spoza nich sa veľmi pravdepodobne vynorí kovbojský klobúk. A sme pri country music. Alebo americane? No a keď má album The Succulents názov „Stories From The Moon“, spojenie s fantazijnosťou je prinajmenšom pravdepodobné a od neho zase nie je ďaleko k psychedélii, a niť vývoja „country“ nás zákonite privedie k jeho najatraktívnejšej podobe, k alt-country. Neočakávajte teda kamarátov táborových ohňov jódlujúcich rezké popevky, ale alternatívnu hudbu na pomedzí country, folku, popu, rocku, psychedélie.
Sukulenty sú tri dievčatá z Austinu – Erin O’Keefe, Audrey Abbott a Stacey Blackman. Všetky spievajú, hrajú, komponujú. Hudobní kritici ich škatuľkujú termínmi indie folk, alt-country. V niektorých pasážach sú ich piesne (zväčša pomalšie), ochutené prísadami blues a soulu. Dievčatá ukazujú, že majú talent i jasné predstavy o tom, akú hudbu chcú tvoriť. Medzi svojimi obľúbencami uvádzajú The Beatles, Johna Lee Hookera, Ninu Simone, Boba Dylana. Ich hlavnou prednosťou sú skladby s výraznými melódiami, no nepôsobia ako plán na získanie väčšinového publika, zväčša kultúrne značne naivného. The Secculents podávajú svoju hudbu malebným spôsobom, pritom undergroundovo, neotesane, na pomedzí hudby flower power a filmových westernov sixties.
Ťažko predvídať, či budú mať úspech. Ich hudba sama o sebe hovorí, že áno, no úspešnosť závisí aj od manažéra, čiže od propagácie a, samozrejme, aj od štipky šťastia. Pre nás z toho všetkého vyplýva jedno príjemné pozitívum, že si môžeme v roku 2016 zakrúžkovať do zbierky ďalší nový dobrý album a jednu z mála umelecky nádejných skupín. Vážme si nové talenty, najmä inteligentné, v posledných rokoch ich bolo málo.
Miroslav Potoček
