The Surfing Magazines - Badgers of Wymeswold (Moshi Moshi Records, 2021)
Superskupinu The Surfing Magazines primárne ovplyvnili Bob Dylan, The Velvet Underground a surfová hudba šesťdesiatych rokov. V tomto duchu sa nesie aj ich druhý študiový album „Badgers of Wymeswold“.
Skladby londýnskej kapely The Surfing Magazines sú síce melodické až-až, no nevnikajú do uší ako naolejované štuple. Nie sú totiž naskrz predvídateľné. Jej garážový, „nevypulírovaný“ zvuk býva opisovaný ako súčasť štýlu, ktorý je nasiaknutý hudbou z obdobia sixties. Že by ďalšie retro á la sixties? Nie celkom. Evidentne totiž okrem žánrov éry sixties (surf music, blues rock) počuť aj new wave (Television), ranný indie pop (The Monochrome Set) i prvky americany a indie rocku. Na tom všetkom by nebolo nič mimoriadne.
Mimoriadny je však samotný emocionálmy vplyv skladieb The Surfing Magazines – pôsobia totiž tak, akoby vznikali pre potešenie zo samotnej hudby. A práve to potrebuje v posledných rokoch anglická scéna ako soľ.
Za týmto dnes čoraz menej samozrejmím prístupom k hudobnej tvorbe sú členovia dvoch rešpektovaných skupín – The Wave Pictures (David Tattersall – spev, sólová gitara, Franic Rozycki – spev, basová gitara) a Slow Club (Charles Watson – spev, rytmická gitara, organ ) + bubeník, harmonikár, spevák Dominic Brider. The Surfing Magazines bývajú oprávnene predstavovaní ako „super group“.
The Surfing Magazines nahrali album „Badgers of Wymeswold“ ešte pred začiatkom prvého lockdownu v štúdiu Ranscomb v Rochestri vo februári minulého roka.
Na šestnástich nových nahrávkach skupina posúva svoj zvuk vpred, využíva svoju garážovú rockovú etiku. Vo viacerých skladbách spievajú bubeník Dominic Brider a gitarista Charles Watson. V nových piesňach počuť saxofónové party, objavujú sa strašidelné husle a klavír, najmä v skladbách „Nostaw Boogie“ a „I’m Going Out Tonight To Play Some Pool“. Titulná skladba čerpá z nočnej mory Davida Tattersalla o samosprávnych ľuďoch v jeho rodnom meste. Obal albumu tiež navrhol Tattersall a zobrazuje koláž jeho snov, na ktoré tento album odkazuje.
Rozsiahly album predstavuje charakteristický zvuk skupiny v jej najjasnejšej podobe: od jemnejších balád v piesňach ako sú „Poppies“ a „Silver Breasts“, cez surfovú gitarovú rockovú hymnu „Locomotive Cheer“ až po šesťtaktové blues „Pink Ice Cream“.
Prečo stále nezanedbateľné množstvo mladých hudobníkov (zväčša umelecky ambicióznych) nadväzuje na odkaz hudby druhej polovice éry sixties?
Odpoveďou by mohlo byť práve to, čo teraz vytvorili The Surfing Magazines, čiže syntéza rôznych druhov rocku od čias sixties až po súčasnosť. Navyše táto syntéza vyšla na vinylových platniach, čiže môžeme k tomu všetkému ešte prirátať aj návrat „vinyliek“. A máme z toho lahôdku pre hudobných gurmánov, diskofilov. Samozrejme, gurmánov žánrovo širokospektrálnych, ktorí po vyslovení pojmu „garážový rock“ nedostanú padúcnicu.
NMR (foto: press The Surfing Magazines)
