THE WILDERNESS OF MANITOBA – BETWEEN COLOURS (POPGURU SOUND 2014)
Má výtvarné stvárnenie prednej strany obalu albumu súvislosť s kultúrnou úrovňou hudobníkov? Myslím si, že niekedy má. Možno dokonca väčšinou. Veď často oni rozhodujú o tom, ako bude vyzerať. Existuje totiž názor „dobrý obal, rovná sa dobrá hudba“, alebo naopak. Nie je to síce stopercentné pravidlo, ale neraz je to tak. Dokonca sa dá povedať, že obal niekedy naznačuje, čo nás na albume čaká. Existujú výtvarné štýly, ktoré súvisia s určitými druhmi hudby a majú ustálenú, takmer nemennú formu. Najviac je to badateľné v oblasti heavy metalu. Dokonca aj v jeho type písma, priam kanonizovanom, typickom ostrými hranami, ktoré režú, bodajú, sekajú. Existujú však aj opačné póly nemennosti. Čím je hudobný štýl mnohotvárnejší, tým sú mnohotvárnejšie maľby, kresby, grafiky, koláže, fotografie a fotomontáže na obaloch jeho albumov. Zadívajte sa na obal albumu Between Colours, kanadského tria The Wilderness of Manitoba.
Čo vidíte? Ja vidím maľbu na obraze v impresionistickom duchu, trošku romantickú, secesnú, surrealistickú, pestrofarebnú prírodu, stromy, vodu a záhadný premet, ktorý visí z hora, niečo medzi lampou a balónom. Aký mám z nej pocit? Dobrý. Príjemný. Evokuje vo mne koniec 19. storočia. Očakával by som, že tento obraz by mohol byť na albume vážnej hudby, alebo … folku, psychedélie, art rocku, indie popu. A čo hrajú teraz The Wilderness of Manitoba na tomto svojom v poradí štvrtom albume? Indie pop-rock so závanom folku, flower power, nemálo pripomínajúci štýl nezávislých gitarových skupín rokov 1985 – 1995. Nič nové, nič prekvapivé. Dokonca z toho cítiť utiekanie do bezpečia zálivov tradície. Ale je to pekné. A to je tá večná záhada hudby. Môžem ju rozpitvať do detailov, presne určiť čo obsahuje, no aj tak v nej ešte zostane niečo navyše, niečo nedefinovateľné, čo spôsobuje, prečo sa mi páči, alebo nepáči. Napríklad v týchto nových piesňach skupiny The Wilderness of Manitoba to asi bude aj hlas jej lídra Willa Whitwhama a speváčky Amandy Balsys. Niektorí recenzenti im vytýkajú, že sa odklonili od chamber folku. No Will to vysvetľuje takto: „Keď sa kapela nemení, nerastie. Okrem toho, každý album má svoju špecifickú farbu“. Napokon si hovorím, každý album nemôže byť celý super vynikajúci. Stačí, keď obsahuje aspoň tri, štyri dobré skladby. Aj to je pozitívum. Zriedkavé. A tento ich obsahuje.
Miroslav Potoček
