Skupina The Zawose Queens debutovala hraním a spevom na verejnosti, k čomu sa jej členky predtým v Tanzánii nikdy neodvážili.
Myslite si o tom, čo chcete, no tak to v niektorých kultúrach jednoducho chodí. Vďaka albumu „Maisha (Life)“ od Zawosa Queens sa nám dostáva jednej z mála príležitostí počuť ženy z tanzánskeho národa Gogo sólovo spievať a ku všetkému vlastné skladby. To že s prispením decentnej elektroniky je už podružné a výsledok preto publicistka Jane Cornwell nazýva predznamenaním novej éry.
„Toto je naše dedičstvo, vykonávané po našom. Prišiel čas, aby ženy z rodu Zawosa zaujali v hudbe svoje právoplatné miesto“
Pendo a Leah sú dcéra a vnučka Hukwe Zawoseho, legendárneho tanzánskeho speváka s rozsahom piatich oktáv a jednej z prvých veľkých afrických hviezd koncertujúcich na festivale Womad Petra Gabriela. Pre vydavateľstvo Real World nahral niekoľko úspešných albumov. Než v roku 2003 Zawose zomrel, založil umeleckú školu vyučujúcu hudbu národa Gogo a za študentov mal aj niektoré zo svojich bezmála dvadsiatich detí, narodených siedmim manželkám. Patril ku konzervatívcom: ženy v hudbe určené iba mužom podľa neho mohli spievať len sprievodné vokály a hrať na bubny muheme; o kalimbe ilimbu, dvojstrunových husliach chizze alebo marimbe nemohla byť podľa neho ani reč. Po smrti patriarchu sa v rode Zawose dali predsa len niektoré veci do pohybu, ale s odvahou neobzerať sa na tradície prišli obe ženy až teraz na albume „Maisha“. A dokonca za prítomnosti Baba Leaha, brata Hukva Zawoseho, otca Leah a majstrovského hráča na chizeze.
Požehnanie
„To, že nám k tomu dal starešina Gogo svoje požehnanie, mi prišlo veľmi dôležité. Leah s Pendo sme chceli na albume predstaviť ako ženské priekopníčky. Preto sme s nástrojmi šetrili, pozornosť upreli na ich jedinečné hlasy a princezné rodu premenili na kráľovné Zawose,“ vysvetlil skromnejší zvuk britský producent Tom Excell, inak líder skupiny Onipa, ktorému pomáhal krajan Oli Barton-Wood.
Ďalší aktéri
Do albumového príbehu ženskej emancipácie dokonale zapadli dve ďalšie aktérky: manažérky Aziza Ongala, dcéra tanzánskeho hudobného velikána Remmyho Ongalu, a Pepe Waziri zo skupiny Kilimanjaro Band.
„Pracovala som na projekte financovanom Britskou radou a chcela prepojiť britských elektroproducentov s tanzánskymi hudobníkmi, a pritom myslela na ženy, s ktorými zapojením do hudby máme v Tanzánii stále problémy. Potom som počula spievať Leu a Pendu a z ich hlasov mi naskočila husia koža. Tom s Olim navyše súhlasili, že prídu do prístavného mesta Bagamoyo, a my sme k poväčšine živému natáčaniu dostali výhodu domáceho prostredia, zahŕňajúcu aj miestnu pláž alebo strechu hotela,“ priblížila Aziza Ongala vznik vynikajúceho albumu, na ktorom sa podieľali ešte ďalší hudobníci.
„To, čo sme urobili, nebolo ľahké. V tradičných kruhoch sa stále očakáva, že by sa ženy mali držať späť, takže sme sa rozhodli vziať veci do svojich rúk. A dúfame, že albumom inšpirujeme ďalšie ženy z národa Gogo aby sa stali súčasťou evolúcie,“ vyhlásila Leah.
Jiří Moravčík a NMR (foto: Michael Mbwambo)
