Sebareflexívny, emancipovaný, láske straniaci a miestami kritický album je podľa britskej pesničkárky They Gilmore v mnohých ohľadoch presne takým, aký chcela nahrať. Do názvu vložila iba svoje meno, pretože pojednáva o znovuzrodenej žene.
Thea Gilmore ľahko zo seba sype melódie, ktoré si budete pospevovať. Nikdy sa netlačila tam, kam nemala, rozhodne nie do mainstreamových hitparád, a za svoju ju popri britských folkerov brali aj náročnejší poslucháči Boba Dylana alebo Sandy Denny.
Má za sebou dvadsaťpäťročnú kariéru a dvadsať väčšinou úspešných albumov. Ako vysúvací rebrík mierila k nebu a kto vie, ako by to dopadlo, nebyť ťažkých životných rán. V roku 2021 sa totiž radikálne odstrihla od svojho omnoho staršieho manžela Nigela Stoniera. Už vraj od hudobníka, ktorého si vzala v šestnástich a má s ním dve deti, nemohla ďalej znášať manipulácie a psychické zneužívanie.
S potrebou nevydávať nič pod svojím menom, vtedy pod identitou Afterlight natočila osobný, ostro ladený album, na ktorom sa s nepríjemnou situáciou otvorene vyrovnala a za minulosťou urobila hrubú čiaru. Vo svojom štúdiu vtedy prvýkrát vo veľkej miere použila elektroniku, ktorá u nej ostala aj na novinke.
„Keď prestanete experimentovať, umierate, kráčate pospiatky, a mne naozaj záleží na tom, aby som nerobila stále dookola rovnakú platňu,“ zverila sa Thea Gilmore magazínu Americana UK a doložila to úvodnou skladbou „Nice Normal Woman“. Nechala sa inšpirovať hláškou z filmu „All About Eve“, v ktorom herečka Betta Davis žiada režiséra, aby jej napísal úlohu o milej normálnej žene, ktorá práve zastrelila manžela.
Spev strieda s monológmi a nebojí sa ani rapu. Všetko si nahrala a produkovala sama, odhodlaná začať v štyridsiatich piatich rokoch od začiatku. Nápaditý vizuál a obal vytvorila v spolupráci s dizajnérom Andym Goffom a fotografom Carstenom Windhorstom. Umiestnili naň nahé figuríny, zvýrazňujúce sexuálne a ženské témy.
„Myslím, že každý, kto má akúkoľvek empatiu k ľudstvu, by sa mal považovať za feministu. To nie je o bojovnosti alebo agresii, ale o slušnosti a ľudskosti,“ uviedla Thea a v skladbe „Bones“ bývalému manželovi odkázala: „Môžeš ma zlomiť, ak chceš, ale vo mne stále horí oheň.“
Možnosť znovu sa stať svojou pani a nekompromisne dávať najavo svoje postoje, pretože veria svojim inštinktom, priviedla Theu k výzve, ktorú by sme od nej predtým nečakali. Tak, ako to vie, napísala chytľavý rádiový hit, milostnú pesničku, aby si ju mohol dav so srdcom na dlani zaspievať.
„Pre dievča ako ja to nie je ľahké. Som chodiaci slovník a mám maturitu. Ale čo, tu to je,“ počujeme od They v skladbe s názvom aj refrénom „That’s Love Motherfucker“. „Necháp ma zle, nejaké trhliny vidím, ale stále som bojovníčka. Narodená ako armáda jednej ženy. A keď už je všetko stratené, stále mám ešte vztýčený prostredník,“ spieva Thea v poslednej a najdlhšej skladbe The Bright Service a v poznámkach na obale dodala: v tomto nepokojnom svete až tak zameranom na konflikty, je našou povinnosťou hľadať záblesky svetla a postarať sa, aby sa zväčšovali.
Skladba „She Speaks In Colours“ má pre Theu osobný význam. Zložila ju pre ojedinelý projekt 21st Century Folk. Ambiciózna iniciatíva rádia BBC 2 si vzala za cieľ zachytiť dnešný život na severovýchode Anglicka prizmou piesní napísaných niekoľkými autormi podľa skutočných príbehov obyčajných ľudí.
Thea si vybrala šestnásťročnú dievčinu Ellen „v modrých džínsoch, červenými vlasmi a veľkým srdcom“, ktorá po zjedení ochutených lupienkov nečakane zomrela v dôsledku anafylaktického šoku. Matka Delyth na jej pamiatku následne založila charitatívnu organizáciu Ellen’s Gift of Hope, aby podporila ďalšie deti v regióne čeliacej podobným zdravotným problémom.
„Nemyslím si, že som kedy ako skladateľka cítila takú zodpovednosť. Bolo mi cťou počúvať, ako Delyth a jej rodina spomínajú na Ellen. Bolo mi cťou pokúsiť sa naplniť Ellenin život v piesni. Všetci budú navždy so mnou,“ povedala Thea.
Jiří Moravčík, preklad NMR (foto: press Thea Gilmore) Článok bol pôvodne napísaný pre Český rozhlas Ostrava
