Po dlhej chorobe chorobe nás 1. 12. 2021 navždy opustil Afričan žijúci na Slovensku menom Thierry Ebam. Pri tejto príležitosti pripomíname jeho definíciu štýlu reggae tak, ako ju pred pár rokmi napísal na svoj facebookový profil. Článok zverejňujeme bez jazykovej úpravy.
Fakt neviem dokedy si z nás budú ľudia robiť srandu. Reggae nie je hudba marihuany ani o marihuane. Reggae je hudba Rastaludi a veľa Rastaludi trávu nekonzumuje. Presne tak ako rock nie hudba o alkoholizme. Pritom veľa rockerov konzumuje všetko možné, teda možno aj veľa trávy. Svet jazzu je tiež plný marihuany. Takisto blues, hip hop … a nikto si z nich nerobí marihuanových dealerov. Veľa bežných ľudí, vojakov, policajtov a „kravatových“ podnikateľov a politikov fajčí nielen trávu viac menej tajne a majú celé reggae na háku.
Dready sú tiež len účes ako každý iný. Nie sú symbolmi marihuany.
Trikolóra zelená, žltá. červená nie sú farby marihuany, ani farby Jamajky. Tieto farby boli koncom 50-tych rokov zvolené africkými osloboditeľmi ako farby Afriky (farby slobody proti koloniálnemu a vykorisťovateľskému systému).
Chápem, že rastie nostalgia o úletoch 60-tych rokov (hippies! Woodstock a podobne) a že existujú prísne zákony a tresty aj za držanie marihuany. Ale dá sa nárokovať na svoje práva fajčiť bez zneužitia a pošpinenia reggae hudby. Aj keď sú zakázané marihuanové pochody, dá sa zorganizovať akcia za právo konzumácie marihuany, hrať alebo púšťať počas akcie aj reggae bez toho aby ste z reggae robili „marihuanovú hudbu“!
Tak ako napríklad gospel je spirituálna hudba o kresťanstve, reggae je spirituálna hudba o rasta.
Rasta je spôsob života bez hierarchie a triedy. Rasta je za čistú hru a zábavu. Každý prejav súťaženia a konkurencie považuje rasta za vojnu. Rasta nie je náboženstvo a neuznáva žiadne náboženstvo a politické systémy (feudalizmus, kapitalizmus, socializmus, komunizmus, demokraciu a pod.), pretože sú to otrokárske systémy. Pre rasta existujú len dve spoločnosti: spoločnosť s vykorisťovaním a spoločnosť bez vykorisťovania. Tento spôsob života nemal žiadne presné pomenovanie. Etiópsky osloboditeľ Ras Tafari porazil Mussoliniho a vyhnal fašistov z Afriky. Keď mal v 60-tych rokoch kultový prejav v OSN o tom že každá súťaž je vojna, začali si ľudia podobného zmýšľania hovoriť rasta.
Rastamani veria že stres a negatívne energie sa prenášaju aj jedlom.
Preto preferujú zeleninu zdravo pestovanú, na rozdiel od tej priemyselnej a chemickej. Preferujú tiež mäso z voľne žijúcich zvierať pred mäsom z trpiacich priemyselných zvierat. Keď treba relaxovať, tak v prírode nájdu veľa vecí, tak že nemusia riešiť alkohol. Keď už alkohol, tak len domáci od kamaráta. Väčšinou nosia dready, pretože vlasy sú blízko mozgu a keďže mozog prevádzkuje naše myšlienky, tak mu treba dopriať maximálnu pohodu. Nedráždiť pokožku pri mozgu tvrdými chemikáliami a násilnými účesmi robenými hrebeňom. Hlavu treba pohladkať a kto chce môže si vlasy strihať.
Rastamani nevolia politikov, neuznávajú africké koloniálne hranice. Veria, že tak ako ľudia v mestách udržiavajú svoje parky na oddych, v rámci krajiny udržiavajú vidiek, tak v rámci sveta by mali udržiavať aspoň Afriku na oddych od tvrdého systému. Keďže veľké politické ryby tohto sveta nemôžu akceptovať také niečo, tak boj proti rasta pokračuje. Dobre vedia že pre suverénnu, slobodnú a organizovanú Afriku by znamenalo koniec bordelu a rabovania surovín. Im vyhovuje že je Afrika plná zakomplexovaných ľudí a skorumpovaných politikov.
V Afrike média a školstvo sú proeurópske, alebo proarabské.
Ak začínate realizovať v Afrike akýkoľvek projekt pre Afriku podľa afrických kultúr, tak budete mať ihneď veľké problémy s úradmi. Budú úrady s vami robiť poriadok, aby oni sami nemali problémy s Arabmi, alebo Európanmi, ktorí ich tam nasadili. Ak vaše alternatívne činnosti nemajú veľký dosah na ľudí, tak vás úrady nechajú na pokoji. Keďže hudba ma veľkú moc (spoločenskú a finančnú) tak reggae umelci sú buď zabití, alebo uväznení.
Reggae je jediný mocný komunikačný prostriedok pre Rastamanov (biely alebo čierny) pre oslobodenie Afriky. Vykoristovateľský systém vie, že zakázané ovocie najviac chutí, tak na rastamanov idú rafinovane: vytvorilo sa náboženstvo Rastafarianizmus, klamstvá o Ras Tarafi, jamajkanizácii toho celého na odpútavanie pozornosti od Afriky, dehonestácia Boba Marleyho a vytvorenie „marleyimidž“, upriamovanie pozornosti na USA cez hip hop (vraj čierna hudba alebo príbuzná) veľké cirkusy o marhuane, reggae award, súťaže…
Na Jamajke bolo za čias Boba Marleyho maximálne 5 % obyvateľov Rasta.
Ľudia ich tam vôbec nemali radi pretože Rastamani si hovorili Afričania a tešili sa na návrat do Afriky Ska nie je zrýchlené reggae. Ska na rozdiel od reggae je čistá jamajská hudba. Mal spoločné s reggae len farbu pleti muzikantov. Rasistická Jamajka nemala rada „skamanov“ kvôli ich protest songom. Ale keď videli finančný potenciál, začali z toho robiť národnú hudbu. To prestalo baviť niektorých muzikantov. Napríklad Bob Marley a jeho kamaráti prestali hrať Ska a pridružili sa k Rastamanom a ich reggae. Samozrejme mali veĺké problémy s úradmi a zvyškom spoločnosti. Keď Bob Marley zomrel ako svetový hrdina Jamajka si prisvojila rasta hnutie na finančný profit (turizmus) a zviditeľnila sa. A ten komerčný pokrytecký humus sa dostal do celého sveta. Ľudia radi vykrikujú heslá za slobodu veľrýb, alebo za slobodu Tibetu(Dalailama sem Dalailama tam). Ale keď je reč o dekonolizácii Afriky, tak všetci zavrú ústa a nastavia si masky pred tváre: zrazu len počuť „peace and love“. Nerieš!
Thierry Ebam (foto: archív Thierry Ebam)
