Tiken Jah Fakoly, jedna z vedúcich osobností africkej reggae scény, sa novým albumom „Acoustic“ vracia ku koreňom. S tradičnými nástrojmi zo západnej Afriky a s medzinárodnými hosťami znovu nahral svoje najväčšie hity.
Tiken Jah Fakoly si želá, aby sa 54 afrických krajín spojilo do Ètats unis d’Afrique, čiže Spojených štátov afrických. Sníva tiež o tom, že Afričania budú môcť rovnako slobodne cestovať a usadiť sa kdekoľvek budú chcieť, rovnako ako Európania alebo Američania. A potom mal aj víziu, že raz nahrá akustický album. Chcel pripomenúť svoje posolstvá ľuďom ešte raz, v inom balení a dať svojmu hlasu viac priestoru, pretože zvyčajne bol umiestnený medzi zvuky dychových sekcií a basových liniek. Tento sen sa mu konečne splnil.
Kora, balafón, n’goni a ďalšie nástroje
„Acoustic“ je prvý akustický album počas jeho 27. ročnej kariéry. Všetky skladby, okrem jednej („Arriver À Rêver“), sú akustickými verziami jeho najznámejších hitov, vrátane prvej sólovej piesne „Mangercratie“ z roku 1996.
Tiken Jah Fakoly pochádza z griotskej rodiny a vyrastal v malej dedine obklopený tradičnou západoafrickou hudbou. Tentoraz jeho hlas dopĺňajú hudobné nástroje ako balafón, n’goni, kora, talking drums, husle soku a typické africké perkusie. Ich zvuky v ňom vyvolávajú silné pocity a spomienky, ktoré zintenzívnili jeho spev a urobili ho viac tvárnejším.
Od začiatku svojej kariéry inklinuje tiež k novej podobe griotskej tradície: využíva svoje piesne na rozprávanie príbehov o skutočnom živote Afričanov bez servítky na ústach, hoci prostredníctvom inej hudby, ako to robili jeho predkovia.
Horace Andy, Mathieu, Chico César a ďalší
Tiken Jah Fakoly si pozval k nahratiu nových verzií svojich piesní významných hostí z celého sveta. Mladý francúzsky reggae spevák Naâman s ním spieva skladbu „Plus rien ne m’étonne“, v ktorej kritizuje vykorisťovanie Afriky nadnárodnými korporáciami a rozdelenie kontinentu koloniálnymi záujmami.
V piesni „Ouvrez les frontières“, ktorá vyšla pôvodne v roku 2007, spolu s francúzskym gitaristom a spevákom -M- požaduje, aby Európa otvorila svoje hranice a aby Afričania mohli cestovať rovnako slobodne ako všetci ostatní.
Tanzánsko-britský hudobník Tiggs da Author ho podporuje v skladbe „Les martyrs“, pôvodne z roku 1999, a malijsko-kanadský spevák Djely Tapa v novej verzii 20 rokov starej piesni „Alou Maye“.
K novým nahrávkam sa pridal tiež francúzsky šansónový spevák Bernard Lavillier v USA kritizovanej skladbe „Tonton d’America“. Do novej verzie piesne „Africain à Paris“, opisujúcej ťažký život afrických migrantov v Európe, si prizval jamajskú legendu roots reggae Horace Andyho a Brazílčana Chica Césara.
Reggae, mandinka i hovorené slovo
Medzi nahrávkami sa objavuje rozprávanie, respektíve úryvky z dokumentárneho filmu „Tiken Jah, le descendant de Fakoly“ z roku 2023. Vo filme hudobník hovorí o sebe a sociálno-politických problémoch, ako je africká chudoba a deti ulice. Vždy pritom uvedie pieseň, ktorá nasleduje.
Na tomto albume je najúžasnejšie to, že väčšina textov, bez ohľadu na to kedy vznikla, je stále aktuálna. Silné posolstvá dostali nový život vďaka tradičnejším aranžmánom a inštrumentácii, ktorá ich umocňuje. Z nových nahrávok je cítiť, že Tiken Jah Fakoly je v tomto podaní bližšie sám k sebe než kedykoľvek predtým.
NMR (foto: press Tiken Jah Fakoly)
