Titi Robin & Mehdi Nassouli – Taziri (World Village 2015)
Keď Thierry „Titi“ Robin brnkne na strunu, človeku sa môžu podlomiť kolená. Taký silný citový výraz má jeho hra na strunové nástroje, obzvlášť na akustickú gitaru, buzuki a arabské lutny. Na Slovensku nie je známy ani len toľko, ako hocijaký z dávno zabudnutých víťazov prvých súťaží Slovensko hľadá Superstar.
No Titi nie je nikde superstar, ani v jeho rodnom Francúzsku. Ani nemôže byť. Je to totiž umelec hlboko ponorený výlučne do hudby. Akoby realitu šoubiznisu nevnímal. A to je dobre. Takých hudobníkov svet potrebuje. Francúzska akadémia Charlesa Crosa ho poctila ocenením najvyšším – Grand Prix. V akte stvorenia niet žiadnej ceny, žiadny biznis, žiadna konkurencia – povedal dnes 57-ročný Titi. Odborná kritika na jeho adresu nešetrí chválami. Človek z toho môže nadobudnúť pocit, že jeho hudba je akademická, náročná, komplikovaná, experimentálna.
Áno, experimentálna je, no takým spôsobom, ktorý nepoškodzuje krásu, nádhernú melodiku a spontánnosť. Spája rôzne hudobné kultúry, predovšetkým cigánske, španielske, arabské, indické. Vnára sa do ich dávnej minulosti, rýdzo akustickej. No nie povrchne, ani kvôli módnosti. Veď Titi nahrával transkontinentálnu akustickú hudbu už na jeho prvom albume v roku 1986. A vtedy o scéne world music nebolo slychu. Aby mohol pochopiť a precítiť podstatu svojej inšpirácie, putoval priamo do jej epicentier. Spoznával jej hudobníkov. No nie tých zhora, z oficiálneho „establishmentu“, naopak, tých zdola, z ľudu, ľudových muzikantov, hlavne v cigánskych komunitách, alebo v arabských a indických. A keď spolupracoval s profesionálnymi hudobníkmi, väčšinou to boli takí, ktorí skúmali hudbu v jej útrobách, pátrali po jej podstate.
V roku 1993 s ním začala nahrávať Gulabi Sapera, speváčka a tanečnica z indického Radžastanu, zväzového štátu, odkiaľ pochádzajú kočovní cigáni. Niekedy v deviatom storočí začali putovať svetom a neskôr prišli až k nám. Hovorí sa, že ich z Radžastanu vyhnali. Dodnes tam žijú starodávnym spôsobom života a veria v nadprirodzené sily. Titi nahral s Gulabi Saperou dva najlepšie albumy jeho diskografie – Gitans (1993) a Rakhi (2003). Album Rakhi je akoby ozdobou celej histórie world music. Predstavuje krásu fúzií rozličných druhov etnickej hudby v surovej, nevyumelkovanej podobe, pritom vkusnej.
Teraz Titi Robin nahral svoj najnovší album Taziri (čo v jazyku Berberov znamená svetlo mesiaca pri splne) s Mehdim Nassoulim (Justin Adams, Alpha Blondy, Fatouma Diawara), marockým hudobníkom, spevákom, skladateľom a hráčom na krabicový strunový hudobný nástroj guimbri, rozšírený najmä v Maroku medzi populáciou Gnawa. Podľa nej je pomenovaný aj druh nízko tónovanej rytmickej hudby, určenej na liečenie psychických porúch. Titiho sprevádzajú ešte dvaja jeho dlhoročný spoluhráči, jeden na akordeón, druhý na bubny a traja tanečníci flamenca – rytmickým tlieskaním. Táto čisto akustická hudba vyznieva veľmi prirodzene a emotívne, citovo, najmä hra Titi Robina. Pritom je experimentálna až na dreň. Vytvára hudobný novotvar spojením hudby južného Španielska s hudbou severozápadnej Afriky. Ideálnym príkladom je skladba De Mashreq a Maghreb. Poslucháča možno napadne, že je to v podstate stredomorské blues so stáročnými koreňmi. Mystické a zároveň tanečné.
Miroslav Potoček
