Po troch rokoch vydáva mladý slovenský hudobník Toello (Tomáš Trník) nový album s názvom „Where Is My Kind“. Predstavuje na ňom hudbu rôznych žánrov s anglickými textami.
Toello nechce byť zaškatuľkovaný. Robí to, čo ho baví a zdá sa, že to baví aj jeho fanúšikov. Hudobník uvažuje nad súčasným dianím a myšlienky pretavuje do svojej tvorby. Svoj pesničkársky prístup posúva do indietroniky, popu, dokonca i trapu. Deväť nových skladieb je postavených na chytľavých melódiách a premyslených kompozíciách.
Prvý singel „Prime“ zachytáva atmosféru bežného života dvadsaťročného človeka
Toello sa zamyslel nad aspektami potrebnými k etablovaniu na domácej hudobnej scéne: „Osobne si myslím, že nálada medzi slovenskými mladými umelcami je jedinečná. Tým, že žijeme na Slovensku musíme si odpovedať na niekoľko zásadných otázok. Asi najhlavnejšou je či slovenčina alebo angličtina. Toto tu riešil asi každý. Mňa osobne neskutočne mrzí, že mi Slováci nerozumejú, no v angličtine sa cítim viac doma. Prajem si, aby sa na Slovensku robil silnejší export hudby do sveta. Máme tu super potenciál, talent a drive. Myslím, že by sme vedeli byť silný ako Švédsko. Čo sa scény alebo komunity týka, k tomu sa neviem úplne vyjadriť, pretože nič také ako komunita tu nepociťujem. Tým že je to taká malá scéna, nikto sa tu navzájom neťahá a vznikajú malé skupinky, ktoré sa s nikým o svoj kus koláča nepodelia. Znamenalo by to pre nich totiž stratu. Mám pocit, že každý je tým pádom tak trochu odkázaný sám na seba. To je avšak možno iba môj prudko subjektívny a vyhrotený pohľad na vec. Sú tu super ľudia, každý z nás sa snaží robiť najlepšie ako vie. Trápi ma však to, ako veľmi sa umelci snažia a ako málo vedia dostať. Jedna pandémia otočila celé Slovensko proti umelcom a kultúra bola na poslednom mieste. To bolo choré. Doslova.“
Novinku „The Hardest Pill to Swallow“ dopĺňajú sláčikové nástroje
Hudobník to vtipne okomentoval, že je to hudba na cvičenie, niečo na spôsob „Blue Monday“ od New Order. Celý album „Where Is My Kind“ totiž prefukuje tanečnou aj klubovou hudbou. K obom singlom vznikli svojské videoklipy pozostávajúce z reálnych záberov jazdy na motokárach či tetovania a to bez väčších strihov.
Koho môže zaujať nový album? Hudobník to vyjadril týmito slovami: „Album sa snaží vystihnúť akýsi pocit izolácie či osamelosti jedinca v spoločnosti. Častokrát sa stane, že sa človek cíti ako mimozemšťan, ktorý nikam úplne nezapadá. Snaží sa nájsť svoj druh, preto aj ten názov. Myšlienka albumu nebola stanovená predtým, ako som ho začal robiť. Jednoducho som tvoril a nechával som inšpiráciu voľne plynúť a pretavovať sa do hudby. Až keď som ho dokončil, tak som si uvedomil, že ma trápili podobné pocity ako som opisoval. Rozhodol som sa tento album spraviť ako spoločníka, pre ľudí ktorí sa cítia sami alebo nepochopení. Páči sa mi nápad mať kamoša v albume. Ja mám množstvo kamarátov albumov, ktorí mi pomohli cez hory doly.“
Väčšinu hudobných nástrojov si hudobník na album nahral sám, gitary mu v dvoch skladbách nahral Martin Nemček, vedľajšie spevy Milan Kunstantský a v záverečnej skladbe „Mind Act“ hosťovala Kristína Smetanová alias Kriss Krimm. Teraz si úlohy vymenili, keďže Toello v minulosti spieval v jej skladbe „Purify Me“. Oboch interpretov spája aj to, že obaja vydávajú svoje veci vo vydavateľstve Gergaz, ktoré sa zameriava na súčasnú klubovú aj elektronickú scénu.
Album vyšiel v digitálnej podobe 12. mája, čo bolo ovplyvnené hudobníkovou celoživotnou fascináciou číslom 2. Najväčšou záhadou nateraz zostáva, ako bude vyzerať jeho koncertná verzia, o ktorej Toello nie je ešte definitívne rozhodnutý: „Čo sa koncertov týka, rozhodne by som niekoľko odohral v plnej kapelnej zostave (chýba mi ešte basák a bubeník) a taktiež sólo, iba s gitarou. Chcel by som urobiť zopár koncertov aj mimo Slovenska, no uvidím ako sa všetko vyvinie. Potrebujem trochu pomôcť čo sa vystúpení týka. Priznávam, že nie som úplne spokojný.“
MPP a NMR (foto: press Toello)
