Trails And Ways - Pathology (Barsurk Records 2015 , 2015)
Letóóó! Hurááá! Voda, pláž, „sunshine“. Žiada sa k tomu aj adekvátna hudba. Nech už je taká, či onaká, na obesenie by nemala byť. Napríklad práve teraz vyšiel album Pathology, ideálny na leto. Okrem jeho názvu, samozrejme. Najprv chceli tvorcovia tohto albumu pomenovať svoj debut názvom Trilingual – Trojjazyčný (Podľa ich prvej EP). V textoch ich piesní sú totiž použité tri jazyky – angličtina, španielčina, portugalčina. Pritom Trails and Ways sú z Kalifornie. No pochodili kus sveta, Španielsko, Brazíliu, študovali na UC Berkeley, čiže niečo z viacjazyčnosti a kultúrnej rozmanitosti sa na nich nalepilo. Keith Brower Brown, jeden z dvoch spevákov skupiny a dvoch speváčok (spievajú totiž všetci štyria), definoval jej hudbu ako „brazílske shoegaze.“ Vraj je to slnkom zaliaty tropický indie pop, kombinovaný latinskou a africkou hudbou; a nie je určený ponuro zmýšľajúcim ľuďom. Keith hovorí: Bossa Nova stretne pop a potom si spolu zatancujú..
Jednotlivé piesne sa na seba podobajú soundom snáď až príliš, no ich autori to vysvetľujú snahou o vytvorenie koherentnosti s optimizmom od začiatku až do konca albumu. Je to zvláštne pojatá hudba, „beautiful“, dokonca i s pohľadu rozhlasového vysielania, no hit z nej asi nebude. Nepôsobí nátlakovo, konvenčne, ani úderne. Veď California dream pop, jemná indietronica, new wave + disco eighties, samba, mäkké fistulové hlasy, tak pôsobiť nemôžu. No s albumom Pathology a jeho tvorcami súvisí zaujímavý jav posledných rokov – čoraz viac sa v hudbe presadzuje multikultúrny prístup, medzinárodný. Veľké zmeny mávajú rozličný priebeh, rýchly i pomalý, fackujúci i nebadaný.
Miroslav Potoček
