Lagartijeando - La Tercera Vision (Wonderwheel Recordings, 2021)
Dva roky od vydania svojho posledného albumu „Jallalla“ sa Lagartijeando pripomína s výbornou albumovou novinkou „La Tercera Vision“.
Za projektom Lagartijeando stojí argentínsky hudobník Mati Zundel. Jeho piesne si zachovávajú úctu k rituálom, tradíciám a zároveň evokujú hudbu budúcnosti.
V roku 2017 vyšiel pod hlavičkou Lagartijeando prvý album s názvom „El Gran Poder“. Už vtedy zaujal svojou svojráznou kombináciu zvukov charango gitary s elektronickou cumbiou a ďalšími hudobnými žánrami.
Prvý album vznikol v argentínskom meste Dolores a Lagartijeando sa ním úspešne katapultoval na globálnu scénu. Niektoré hudobné periodiká o ňom v tom čase o písali ako o elektro-folkovom alchymistovi.
Dozrievanie na albume „La Tercera Vision“ (Tretia vízia)
Nový album umožnil Argentínčanovi vstúpiť do doposiaľ neprebádaných vôd. Jeho hudba premosťuje andskou hudbou inšpirovaný elektronický folk s psychedéliou a počuť v nej i západoafrické inštrumentácie a chytľavé melódie. Krása Lagartijeandovej práce spočíva v jeho schopnosti spojiť zdanlivo nesúvisiace štýly a zvuky s niečím originálnym.
„Isla de Sol“, úvodná skladba albumu, nás vtiahne do deja albumu typickou príchuťou Matiho zvuku. Nechýba v nej v nej andská flauta, cumbia, sláčikové aranžmány a nasamplovaný vokál. Skladba „Mano de Fatima“ je inšpirovaná tradičným marockým štýlom gnawa. V tejto nahrávke spieva Khalil Mounji, ktorý zároveň hrá na trojstrunovej lutne.
Eva de Marce – speváčka, skladateľka a producentka so sídlom v Madride, zaujme v skladbe „Tierra Natal“. Jej prejav vyznieva ako šepot a melódia pripomína uspávanku.
V polovici nového albumu Lagartijeando naznačuje nový smer svojej hudby.
Chytľavá skladba „Onda“ vznikla v spolupráci s brazílskym umelcom menom Tagua Tagua. Album uzatvárajú spolupráce s mexickou speváčkou a skladateľkou Madeleine Bachan Kaur („Crepúsculo“ a „La Montaña Sagrada“), „Magaleña“ s Javierom Arceom a „Ware“ so Sajrou.
Lagartijeando o novom albume hovorí:
„Prvé nové piesne som začal skladať v roku 2019 po tom, čo som veľa cestoval. Medzi miestami, ktoré som v severnej Afrike prešiel, boli Maroko a Egypt. Cítiť v nich rytmus tejto hudby a to ma povzbudilo, pretože ma to inšpirovalo k nápadom, ktoré by som pridal do nového hudobného kokteilu. Keď vypukla pandémia, všetko sa zmenilo a mal som veľa voľného času. Vďaka tomu som sa usadil, aby som tvoril (čo ma baví najviac) a skúmal som hudbu hlbšie. Okrem tvorby piesní som ich skúšal rôznymi spôsobmi mixovať alebo robiť niekoľko alternatívnych verzií každej skladby.“
Pôvodným konceptom albumu bola elektronická cumbia, ale všetko napokon dopadlo inak.
Hudobník k tomu dodáva: „Začal som pridávať aj ďalšie žánre, ako trap z posvätnej hory a brazílske rytmy. Napokon album dopadol ako mix rôznych štýlov. Myslím, že veľká zmena bola spôsobená aj štýlom kompozície. Najprv som si pesničky skúsil predstaviť vo svojej hlave (v Beethovenovom štýle) a potom som si sadol, aby som ich upravoval. Tiež mám pocit, že som začal rešpektovať ticho a používať menej nástrojov a menej vrstiev. Na tomto albume som sa snažil zachovať stály rytmus, preto je oproti predchodcom viac tanečnejší.“
Róbert Gregor (foto: press Lagartijeando)
