Tryo - Né quelque part (Columbia, 2014)
Francúzov posúva do aktuálneho hudobného diania ich otvorenosť svetu, mnohotvárnosť založená na znalosti jeho kultúr, ale i na znalosti kultúry vlastnej. Francúzska skupina Tryo nie je trio. Tvoria ju štyria základní členovia – Guizmo (spev, gitary), Manu (gitary, bendžo, ud, čarango, flauta, klarinet, tabla), Mali (spev, gitary, akordeón, klavír, darbuka), Daniel (bubny, perkusie), plus jeden hudobný producent a rôzni externí muzikanti. Texty ich piesní boli už od roku 1998, keď im vyšiel prvý album, politickou a spoločenskou kritikou. No nie hrubou, agresívnou, ale zábavnou, šarmantnou, úsmevnou, nadľahčenou humorom.
Po stránke hudobnej bývajú prirovnávaní k Manu Chaovi. Ich ľahko spevné piesne v štýle v ktorom sa prelína folk, alternatívny šansón a reggae, majú ťah predovšetkým na koncertných vystúpeniach. Čím si vyslúžili pomenovanie „akustické live reggae“. Tryo má najradšej šou pod hviezdami. Občas ho dopĺňajú akrobati, žongléri. Kto má dojem, že to má spojitosť s podliehaním amerického spôsobu šou, mal by vedieť, že Tryo sa inšpiruje aj stredovekou trubadúrskou tradíciou, ako mnoho iných francúzskych skupín. A trubadúri boli neraz sprevádzaní žonglérmi. Žonglér bolo aj pomenovanie menestrela, hudobníka.
Nový album Tryo – Né Quelque Part, obsahuje prevzaté piesne z repertoáru francúzskych hudobníkov (Claude Nougaro, Lavilliers, Les Rita Mitsuoko, Francis Cabrel, etc.). Možno i preto vyznieva pestro, melodicky výrazne. Už niekoľko krát som si ho vypočul. Pretože … krčím nad zdôvodnením ramenami … skrátka, príjemné, vkusné, originálne pesničky.
Miroslav Potoček (foto: Youtube)
