Čo by sa stalo, keby všetky budíky sveta zostali vypnuté? A o čom všetkom premýšľame, keď zaspávame a vstávame. Slovenská skupina Voľne Pohodení sa na svojom druhom štúdiovom albume „22:00“ venuje téme času, kontrastu svetla-tmy a dažďu ako predzvesti nepríjemností a neprávostí.
Po návrate na hudobnú scénu dostali veľkú chuť tvoriť. Štvorica Voľne Pohodení, hrajúca alternatívny rock, debutovala pred dvomi rokmi s rovnomenne nazvaným albumom. Bol to ich veľký návrat, s ktorým zároveň chceli uzavrieť jednu svoju epochu. Kým prvým dielom dokončili skladby spred niekoľkých rokov, nové piesne posúvajú ich zvukový prejav smerom k väčšej melodickosti. Druhá nahrávka „22:00“ je konceptuálnym počinom venujúci sa najmä téme času. Charakterizujú ho úvahy o plynutí ľudského života, ktorý je len drobným zrnkom piesku v nekonečnej púšti.
„Niekto robí ramená, v hlave sa mu odohrá, to čo povie, stane sa, ale rieka neklesá. Čas nám točí kolesá, každé ráno dozvieš sa, neúprosné zrkadlá v účelových divadlách,“ text piesne „Čo povieš“ je jedným z pohľadov na nosnú tému albumu, ktorou je čas.
Tentokrát sa hudba prelína v troch obsahových-metaforických rovinách: línia času, svetla-tmy, dažďa. Dohromady vytvárajú pestrú mozaiku – temné emocionálne hĺbky, disharmónia a na druhej strane momenty presvetlené radosťou a melodickosťou.
„Od dávna mal čas, ako keby dve podoby. A prišli na to Starí Gréci. Čas Chronos a čas Kairos. Čas Chronos – ustálený, večný, veľmi pomalý…ako keď sedíte v detstve na ľudoprázdnom nudnom dvore prázdninového sídliska a s vami len neúnavná žiara slnka a nekonečne dlhý deň bez obsahu, a potom ďalší a ďalší takýto deň, do nekonečna; vesmírny a neosobný čas, ktorý sotva vnímame. Čas Kairos je čas akcie, čas činu a čas okamihu. Čas vašich osobných príležitostí. Váš čas. Čas náhlych tragédií, radostí, vzletov aj pádov. Čas keď viete, že žijete a intenzívne to cítite,“ takto opísal Peter Ďurinďák ponímanie času nielen v spomínanej skladbe „Chronos a Kairos“, ale vlastne aj na celej nahrávke.
Dvanásť skladieb mieri na pozadí rockových aranžmánov k melodickejšiemu prejavu. Niekedy sa pri tom stiera rozdiel medzi rockom a popom, ale hudobníci vedia pritvrdiť a pripodobniť sa tvorbe kapiel Queens of the Stone Age či Velvet Revolver. Vychádza to aj z toho, aké melódie tvorí autor celej hudby – Peter Ďurinďák. Interpretácia jeho myšlienok je do veľkej miery kolektívnym dielom.
Rocková hudba má mnoho podôb a Voľne Pohodení si z nej vyberajú najmä rozličné nápaditosti, vyhýbajú sa žánrovým klišé a namiesto toho sa zameriavajú na lyrické a metaforické obrazy.
Na predchádzajúcom albume odkazovali na filozofické spisy Hannah Arendt, Jana Patočku či Václava Havla – tentokrát nadväzujú aj na tvorbu českého spisovateľa Karla Čapeka a jeho protifašistický odkaz a varovanie pred nastupujúcou totalitou napríklad v dielach Válka s mloky, Bílá nemoc a Matka.
Kapela pôsobí v zostave Tomáš Pristač – spev, Peter Ďurinďák – gitara, spev, Milan Miklo – basová gitara, ktorých doplnil brazílsky bubeník Geraldo Peraconi. Medzi hostí si pozvali gitaristu Matúša Moška (ex Feelme), pianistu Mareka Skoršepu – bývalý člen z obdobia 1990 – 1995, Jimiho Cimbalu, ktorý okrem gitarového sóla v skladbe „Láska je kvílenie“ a hosťovaní v niektorých piesňach, album aj produkoval v štúdiách spoločnosti Randal Group v Seredi. Konceptuálna nahrávka vznikla u známeho slovenského producenta Jimiho Cimbalu.Po vydaní dvoch albumov sa naplnil repertoár a je len otázkou času, kedy sa s ním predstavia na koncertných pódiách.
MPP a NMR (foto: press Voľne Pohodení)
