Souad Massi - El Mutakallimūn (Wrasse records, 2015)
Môžu mať Arabi svoju Joan Baezovú? Príklad Souad Massi ukazuje, že môžu a neprekážajú tomu ani texty jej piesní prevažne v arabčine, naopak, vyznievajú v podaní tejto alžírskej pesničkárky žijúcej vo Francúzsku neobvykle vzrušujúco.
Samozrejme, nebolo by to francúzsky šarmantné a multikultúrne, keby do nich nevplietla aj francúzštinu. No to neznamená, že patrí do sveta šansónu i keď občas ho z jej prejavu cítiť. A kam vlastne patrí? Čo hrá? Aký hudobný štýl? Ťažko určiť. A v tom je problém, no zároveň aj magnetizmus, lebo to, čo sa nedá nikam zaradiť budí pozornosť, niekedy odpudzuje, niekedy priťahuje. Najmä keď Massi znie raz arabsky, inokedy folkovo americky, potom jazzovo, loungeovo a ešte všelijako inak. Skrátka – melanž. Jeden hráč na americké bendžo, druhý na arabskú lutnu v zostave jej sprievodnej kapely to potvrdzujú. World music? Aj. Veď viackrát bodovala v rôznych rebríčkoch world music.
Souad Massi sa narodila sa v Alžíri, v chudobnej rodine, no hudobne nadanej.
Otec bol tradicionalista piesní šábí, matka zbožňovala Jacquesa Brela a Jamesa Browna. Souad cestou matky a brata objavila západoeurópsku a americkú hudbu. Obľúbila si najmä Joan Baez a Emmylou Harris. Hrala v miestnej rockovej skupine Atakor. Jej vzpurná povaha viedla Atakor k protestným piesňam proti útlaku žien a Berberov, a neobišla ani narážky na islamských fundamentalistov. Výsledok? Séria vyhrážania smrťou. Souad sa musela maskovať mužským oblečením. Napokon odišla do Francúzska, kde s ňou po jej vystúpení na koncerte Ženy z Alžírska podpísala zmluvu spoločnosť Island Records. V júni roku 2001 jej vyšiel prvý album Raoui (Rozprávač) s veľkým ohlasom vo Francúzsku. Neskôr bola vyznamenaná nomináciami i cenou BBC Awards For World Music.
Teraz obhajuje a vysvetľuje myšlienky textov na svojom novom, v poradí piatom albume El Mutakallimun – Majstri slova.
Poukazuje ním na skreslenú mienku Európanov o arabskom svete, ktorí v ňom vidia predovšetkým islamských teroristov. Veď arabskí intelektuáli prichádzali do konfliktu s fanatickými vyznávačmi islamu už v stredoveku. Práve k nim sa Massi obracia, konkrétne k básnikom, na nich upozorňuje prostredníctvom ich veršov. Začína menom Ibn Abi Zoheir Selma (530 – 627) a končí veršami novodobého tuniského básnika Abou El Kacem Chebbiho (1909 – 1934), ktoré skandovali demonštranti arabskej jari v roku 2011. „Bola to pre mňa výzva“ – hovorí Massi – „prispôsobiť dnešku básne napísané v stredovekej arabčine a zladiť ich s mojou hudbou. Netušila som, že to bude také ťažké. Pomáhali mi pri tom jazykovedci a trvalo to 2 roky“. El Mutakallimun možno nie je z nášho európskeho pohľadu najlepší album Souad Massi, no napriek tomu sa vymyká typickej dnešnej hudobnej priemernosti. Obsahuje aj pár skladieb, ktoré majú to, čomu zvykneme hovoriť „ hitový potenciál“. Napríklad reggae Hadari, alebo temperamentnú pieseň El Boulbouli v berberskom štýle. A keby sa náhodou niekto pýtal, načo sú mu dobré texty piesní v arabčine, keď im nerozumie, odpovedá samotná Massi tým, že ku svojmu novému albumu pripojila ich preklady do angličtiny a francúzštiny.
Miroslav Potoček (foto: press Souad Massi)
